Pravdupovediac som tomuto prísloviu nikdy nevedela prísť na chuť. Nejako mi nebolo jasné, prečo by som mala vstávať skoro, keď nemusím a už vôbec som nechápala, čo je na tom také úžasné. Až kým som to sama neskúsila.
Povedala som si, že skúsim istú dobu vstávať v rovnakú hodinu každý deň. Nemilosrdne som si nastavila budík na pol šiestu ráno a tento čas vstávania dodržiavam už niekoľko mesiacov. Uznávam, nie vždy je to jednoduché. Hlavne v zime, keď som vstávala za úplnej tmy. V lete to už šlo o niečo jednoduchšie, slnko ma vítalo do nového dňa hneď pri otvorení očí a to mi dodávalo silu aj o pol šiestej ráno. O pol šiestej vstávam aj cez víkendy, aj cez pracovný týždeň a môžem zodpovedne prehlásiť, že mi takéto skoré ranné vstávanie spôsobuje radosť. Áno, čítate dobre, radosť. Zrazu má moj deň o hodinu navyše, zrazu mám čas aj na iné aktivity, ako doteraz.
Moje rána predtým vyzerali rovnako. Zazvonil budík, ja som však nebola schopná vstať a spala som ďalej. Potom budík zazvonil druhýkrát a vedela som, že už musím vstávať, inak sa nevychystám načas. Často som narýchlo niečo zhltla a bežala som na autobus. Cestou som rozmýšľala, čo všetko som ešte zabudla a do práce som prišla zadýchaná a nepokojná.
Skorším ranným vstávaním získavam drahocenný čas. Po prebudení sa ešte stíham na chvíľu zamyslieť, v pokoji zjesť raňajky, premyslieť si svoj deň. Je to čas, kedy môžem byť chvíľu sama so sebou. Žiadne čítanie správ či browsovanie na internete, zapnutá televízia alebo pustené správy. Práve naopak, ticho, pokoj, relax, pohoda, čítanie peknej knihy. Bez zbytočných ponáhľaní sa, bez rýchleho jedenia… Môžem vám zaručiť, že ak takto začnete svoj deň, určite bude prebiehať úplne inak, než ako ste boli doteraz zvyknutý.
Takýmto vstávaním aj cez víkend budete mať viac času venovať sa záľubám, na ktoré by ste si nemohli nájsť čas. Keď vstanete skoro ráno, budete mať za sebou varenie obeda už doobeda, potom vám ešte ostane čas na prechádzku a aj na iné príjemné aktivity.
photo credit: Alarm Clock 3 via photopin (license)