Podľa nedávno uskutočneného prieskumu sú talianske deti vraj tie najnevychovanejšie v celej Európe. Ak dieťaťu rodič povie, že je nevychované, pohybuje sa na veľmi tenkom ľade. Dieťa by totiž mohlo na jeho tvrdenie zareagovať protiargumentom: „A kto ma vychovával?“
Učiť deti zdvorilosti je jedno z najťažších umení. Kľúčovú úlohu v ňom však zohrávajú práve rodičia. Dieťa napodobňuje. Je to v jeho prirodzenosti a ako prvých napodobňuje samozrejme ľudí, s ktorými je najčastejšie, teda svojich rodičov.
Ak sa vašej malej dcérke omylom vysypú zo škatuľky pastelky a ona s hnevom zakričí: „Do kelu!“ tak predtým než ju okríknete, zamyslite sa nad tým, od koho to má. Nereagujete aj vy podobne? Ak sa vám rozleje mlieko alebo vylejete vodu, nie je vaša prvá reakcia identická? Alebo sa čudujete, prečo si váš syn vykladá v obývačke nohy na stôl? Nerobíte to aj vy sami? Rozčuľujete sa nad tým, že sa vaše deti hádajú? Nevideli niečo podobné aj u vás s manželom?
Príklad vychováva. Ak sa vy správate k druhým zdvorilo, aj vaše deti to od vás pochytia. Začína to každý deň. Poprianím dobrého rána po prebudení. Milým tónom hlasu pri rozhovore s ostatnými členmi rodiny. Deti majú oči otvorené a všímajú si štýl, akým komunikujete. Vidia, či si vymieňate s manželom či manželkou láskyplné gestá, alebo na seba zazeráte. Počujú, či používate tzv. „zázračné slovíčka“ pri bežnej komunikácii alebo je to len niečo, čo vyumelkovane vsuniete do vašej reči, aby ste raz za čas boli pozitívnym príkladom.
Je dôležité mať presne sformulované, aké správanie sa za zdvorilé a akceptovateľné považuje a aké už nie. A v tomto by ste mali byť s manželom jednotní. Ak pre vás nie je akceptovateľné chodiť po byte v topánkach, nesmie to akceptovať ani váš partner. Ak sa váš manžel hnevá na skákanie v posteli, ale vy za to deti nenapomeniete a iba prehliadnete to, čo robia, nie je to správne. Deti skúšajú a testujú. Ak niečo nepovolí otec, nemala by to povoliť ani mama.
Ak chceme naučiť naše deti hovoriť „ďakujem a prosím,“ sami by sme mali tieto slová v hojnej miere používať. Ak chceme, aby naše dieťa dokázalo poprosiť o odpustenie, mali by sme aj my odhodiť svoju pýchu a uznať si chybu, ak sme reagovali neadekvátne a vedieť poprosiť o odpustenie, ak sme konali nesprávne. Ak chceme, aby naše dieťa dodržalo slovo, musíme aj my dodržať slovo, teda žiadne vety a sľuby do vetra. Ak dieťaťu sľúbime výlet či čokoládu, musíme to dodržať. Príklady vychovávajú. Buďme teda dobrým príkladom.