Som presvedčená o tom, že nie nadarmo sa hovorí, že ráno robí deň. Predstavte si, že idete spať po polnoci a nasledujúci deň musíte vstať napr. už o pol šiestej. Je viac než pravdepodobné, že sa zobudíme a budeme podráždení, budeme posúvať svoj budík, kým sa dá a potom sa v behu umyjeme, narýchlo na seba hodíme nejaké oblečenie a letíme na autobus alebo zadychčaní štartujeme auto, lebo už pred 15 minútami sme potrebovali vyraziť. O raňajkách nemôže byť ani reči, veď predsa nestíhame. Doletíme do práce alebo do školy celí spotení a náš deň sa môže začať. Onedlho na nás doľahne hlad a tak je možné, že otvoríme zásuvku prvej pomoci a vyberieme croissant, ktorý nám okrem okrem cukru dodá neskôr i výčitky svedomia, pretože to nie sú práve vyvážené raňajky. A takto nejako vyzerá celé doobedie.Ale mám tu aj druhý scenár. Deň predtým ste šli spať napríklad o 21:30 a dobrovoľne vstanete už o piatej. Rozhodnete sa, že práve ráno urobíte veci, ktoré sú pre vás dôležité. Zapisujete si napríklad do denníka, premýšľate, meditujete, modlíte sa alebo ste len tak sami so sebou. Stihnete si zacvičiť strečing alebo krátky pilates. Okrem toho si niečo prečítate a snažíte sa denne naučiť niečo nové a zaujímavé 🙂 Neznie to oveľa lepšie? Keď sa popoludní vráti celí unavení z práce alebo zo školy, môžete sa venovať iným činnostiam, lebo tieto už máte za sebou.
Odporúča sa vstať o hodinu skôr, ako by ste bežne vstávali a túto hodinu využiť ako tzv. “power hour.” Teda hodinu, kedy robíme kľúčové, dôležité veci.
Odporúča sa:
20 minút čas pre dušu
20 minút čas pre telo
20 minút čas pre ducha.
Postupne si prejdeme všetky tieto časti 🙂