V rámci spomínanej “power hour” by mal 20 minút tvoriť čas pre dušu. Je na vás, ako ho prežijete. Ja sa každé ráno poďakujem Bohu za všetko, čo mám, za to, že mám kde bývať, za moju rodinu, priateľov, prácu, blízkych ľudí, za výzvy, ktoré mám, za situácie, ktoré prežívam… Zároveň si zopakujem, čo ma v ten ktorý konkrétny deň čaká a zvyšok času strávim v tichu alebo zapisovaním si myšlienok.
Veľmi pekným zvykom je viesť si denník vďačnosti. Napísať si všetky požehnania, dary, všetko to pekné, čo máme a za čo sme vďační. A má to hneď dva pozitívne aspekty – 1. upriamime našu pozornosť na to dobré a pozitívne, čo máme, 2. rozvíjame svoju vďačnosť a kreativitu.
Mnoho ľudí zvykne napríklad ráno meditovať alebo si dopriať čas s Bohom, so sebou samým. Iní si píšu denník alebo sa modlia.
Častokrát sme počas dňa takí prehlušení inými zvukmi, vecami, ľuďmi, hudbou, trúbiacimi autami, že nám neostáva čas na to, aby sme vnímali ticho a naše vlastné myšlienky. Práve týchto 20 minút ráno je úžasnou príležitosťou sa zastaviť, načerpať, dať priestor svojim myšlienkam, možno sa aj lepšie spoznať. Ťažko niekoho spoznáme, keď s ním netrávime čas. Platí to aj o vzťahu k sebe. Ako chcem spoznať seba, keď so sebou netrávim čas?
Mne osobne týchto prvých 20 ranných minút veľmi pomáha sústrediť sa, uvedomiť si, kam smerujem, prípadne poprosiť o pomoc Boha, keď viem, že ma čaká niečo náročné.
Prajem vám všetkým nádherné ráno 🙂