Predstavte si so mnou, že máte veľký sen. Napríklad napísať knihu, byť milionárom či otvoriť si vlastnú cukráreň. Vau, to by bol pocit, keby ste vašu záľubu piecť koláče povýšili na svoje zamestnanie? Konečne by ste naplno robili to, čo vás baví a chýr o vašich vynikajúcich makarónkach či o lahodných veterníkoch by sa niesol široko-ďaleko.
Alebo napísať knihu. Tak dlho nosíte v srdci túto túžbu. Lenže vždy ostáva len pri túžbe. Aké by to bolo skvelé, keby sa vám do roka konečne podarilo? Možno by ste svojou knihou pomohli mnohým ľuďom alebo ich vytrhli zo všedných malých i väčších starostí. Prípadne by ste si „len“ splnili sen.
Do tejto fázy svojich snov sa už dostal zrejme každý. Vieme, že by to bolo pekné, že by to bolo fajn, že by nás to tešilo. Ale kdesi tam to končí. Velikánsky sen nás mnohokrát prevalcuje tak, že sa ho radšej vzdáme, ako by sme mali urobiť niečo pre jeho naplnenie. A to je škoda.
Predstavte si seba na jednom brehu veľkej rieky a váš splnený sen na druhom brehu. Viete, čo je mostom medzi snom a vami? PLÁN. Nič viac a nič menej. Jednoducho sa rozhodnete, že váš veľký sen rozkrájate na malé kúsočky a tak ho splníte. Volá sa to aj, že „rozporcujete slona.“
Zrazu už pred vami nebude také veľké nestráviteľné sústo, ale malé kúsočky, ktoré dokážete zvládnuť.
A aby som len neteoretizovala, skúsme sa na to pozrieť v praxi. Majme teda slona – váš veľký sen 🙂 Napríklad napísať knihu.
Za normálnych okolností by nás to hneď odradilo, že sa nám to nikdy nepodarí, že nemáme známych vo vydavateľstve a že vieme predsa, ako to s vydaním knihy chodí a že v konečnom dôsledku ani nemáme šancu, tak sa o to pre istotu radšej ani nepokúsime.
V poriadku, takže negatívne myšlienky máme za sebou, môžeme prejsť k druhému kroku a tým je plán.
Rozdelíme si toto veľké sústo (napísať knihu) na menšie porcie.
1. Ak viem, o čom by mala byť moja kniha, venujem istý čas príprave – napríklad si k danej téme zoženiem literatúru, idem do knižnice, hľadám na internete a študujem, robím si poznámky, zapisujem si zdroje, nosím so sebou zápisník a keď mi niečo k danej téme napadne, poznačím si to. Konkrétny plán v tomto kroku by teda mohol zniesť: Do 31.marca zbieram a študujem každý utorok a štvrtok jednu hodinu materiály k mojej budúcej knihe .
2. Môžeme povedať, že máme dosť zdrojov, sme vyzbrojení informáciami a tak môžeme prejsť k druhej fáze. U mňa osobne by to bolo – premyslieť si koncepciu. Vytvoriť si akýsi imaginárny obsah, aké kapitoly by moja kniha mala obsahovať, ktorým otázkam by som sa chcel v knihe venovať obšírnejšie a ktorým naopak len okrajovo. Koľko strán by možno moja kniha mala mať? Návrh plánu pre tento krok: V mesiaci apríl si vyhradím jednu hodinu týždenne nato, aby som si premyslel a vytvoril približný plán a obsah svojej knihy.
3. V treťom kroku sa pustím do samotného písania. Vyhradím si naň toľko času, koľko potrebujem. Návrh konkrétneho kroku by znel asi takto: Každý týždeň od mája do októbra venujem štyri hodiny písaniu mojej knihy. Len tak mimochodom – je to takmer 100 hodín písania.
4. Po napísaní nasleduje korektúra, kotrola a editovanie. Tiež si na to vyhraďte nejaký konkrétny čas. Napríklad v mesiaci november venujem týždenne 3 hodiny korektúre knihy, prípadne ju dajte na korektúru niekomu, kto sa tomu venuje.
5. Od decembra môžete svoj rukopis ponúkať vydavateľstvám. Ak by vám ho aj všetky vydavateľstvá odmietli vydať, nevzdávajte sa. Môžete si knihu vydať sami.
Kroky, ktoré som v článku uviedla sú len ilustračné a neslúžia ako presný návod na napísanie knihy 🙂 Len som chcela ukázať, že napísanie knihy je síce veľký sen, ale dá sa zvládnuť. Stačí mať plán a ten dodržiavať.
Áno, na toto je potrebné disciplína. Nuž, disciplína je kľúčová v plnení si snov, ale určite, určite to stojí zato.
PS. skúste si vášho slona, váš veľký sen rozporcovať na menšie kúsky a tie preformulovať na plány či ciele. Zrazu sa vám to veľké sústo (ten veľký sen) nebude zdať až taký nezvládnuteľný. Držím palce 🙂