Lucka Koukolová je inšpiratívna žena, ktorá miluje prírodu i ekológiu a zároveň je nadšená minimalistka. V rozhovore s ňou sa dočítate mnoho cenných tipov, ako začať s objavovaním prírody už u detí, prečo si darovať zážitky namiesto hmotných darov i to, prečo by sme si nemali kupovať vodu v plastových fľašiach a ako môžeme my všetci priložiť ruku k dielu, aby sme našu krásnu planétu zachovali aj pre ďalšie generácie.
1. Lucka, ste autorkou krásnej a inšpiratívnej stránky www.lovelyplanet.sk. Prečo ste sa rozhodli venovať sa práve eko životnému štýlu, prírode?
K týmto témam som mala od malička blízko, prírodu som vždy milovala a už ako dieťa som s nadšením sledovala prírodopisné filmy. Postupne sa k nim pridali aj filmy dokumentárne, ktoré poukazujú na problémy a hrozby našej konzumnej spoločnosti. Mnohé z nich mi otvorili oči a donútili ma uvedomiť si, čo naša moderná spoločnosť svojou spotrebou a nárokmi na vysoký životný štandard spôsobuje našej planéte a ľuďom v rozvojových krajinách. A nielen im, lebo v konečnom dôsledku škodíme hlavne sami sebe. Čo sa odzrkadľuje na našom zdraví, ale aj na našom pocite šťastia a spokojnosti.
Dlho som s tým v podstate nič nerobila. Aj keď mi často po niektorých filmoch až srdce zvieralo z pocitu viny a bezmocnosti. Ale potom som sa rozhodla, že je načase začať. Som presvedčená, že každý z nás má moc zmeniť veci k lepšiemu. Treba začať od seba, s vecami, ktoré vieme ovplyvniť a zmeniť. Jasné, že ísť do Indonézie a zachraňovať pralesy je príliš veľké sústo a ani ja som sa k takému kroku neodhodlala. Ale sú veci, ktoré môžeme robiť lepšie v každodennom živote.
A zároveň mám pocit, že by sme sa mali vrátiť k prírode, k svojim koreňom lebo mnohí z nás sa už prechádzajú len medzi regálmi v nákupných centrách.
2. K ochrane životného prostredia by mohol priložiť každý z nás svoju pomocnú ruku. Čo by ste poradili našim čitateľom, s ktorými piatimi krokmi by mohol začať každý z nás?
Je toho mnoho, čo môžeme urobiť pre zlepšenie nášho životného prostredia. Schválne sa zameriavam len na veci, ktoré môže robiť lepšie každý z nás doma, vo svojom vlastnom živote, vo svojej domácnosti. Stačí ozaj začať od seba a postupovať malými eko krokmi v každodennom živote.
Pre úplných začiatočníkov som tieto kroky zhrnula do e-booku 5+1 krokov k EKO životnému štýlu, ktorý si môžete zadarmo stiahnuť na mojom webe. Inšpiráciou mi bol môj vlastný život a kroky, ktoré som postupne robila ja. Oni, tie kroky sú vlastne všetky prepojené a súvisia jeden s druhým.
Ja som ako prvé prestala kupovať plastové fľaše s vodou. Tvoria totiž obrovskú časť odpadu a len málo z nich sa recykluje. Navyše piť vodu z plastových fliaš nie je vhodné ani kvôli nášmu zdraviu.
Rovnako je dobré vyhnúť sa igelitovým taškám a sáčkom, ktoré na nás vyskakujú zadarmo takmer v každom obchode. Možno sa to zdá ako nevinný špás, ale priemerný obyvateľ EU použije ročne 200 ks igelitových tašiek. Viete si predstaviť tú obrovskú kopu? A čo ešte zvyšok sveta?!
Ďalej som si uvedomila, že v skutočnosti nejde len o plastové fľaše a igelitky, lebo ono je to v skutočnosti omnoho komplexnejšie. A týka sa to všetkých tovarov, pretože prevažná väčšina je zabalená v plastových obaloch. Keď sa nad tým zamyslíte, uvedomíte si, že tie šušťavé obaly a plastové fľaštičky sú všade a zo všetkých sa stane odpad. Navyše spotreba obalov nezaťažuje len životné prostredie, ale aj našu peňaženku, keďže cena obalov je vždy započítaná v cene tovaru. Vo veľkej miere teda kupujeme odpad.
Takže je dobré rozmýšľať už pri nákupe, všímať si balenie a vyberať si také, ktoré najmenej zaťaží našu planétu.
Ďalšou pascou je starostlivosť o naše domácnosti. Častokrát si vôbec neuvedomujeme, aké agresívne chemické prostriedky používame. Vypúšťame ich do odpadových vôd, čím zaťažujeme prírodu, ale ohrozujeme aj seba. Určite poznáte ten pocit, keď po intenzívnom upratovaní váš domov vonia čistotou. Ale je to skutočne čistota, čo vonia?
A pomyselnú čerešničku na torte tvorí kozmetika. Väčšina komerčnej kozmetiky je vyrobená na báze minerálnych olejov, čiže z ropy. Navyše sa v kozmetických prípravkoch bežne používajú syntetické farbivá, ftaláty, parabény a mnoho ďalších “lahôdok”. A okrem toho, takmer všetko je zabalené v plastových dózičkách, čo zase prispieva k tvorbe odpadu, ktorý sa rozkladá celé storočia.
3. Máte malého synčeka. Dá sa ekologicky žiť aj s bábätkom? Ako sa Vám to darí?
Narodenie môjho syna umocnilo moje ekologické cítenie. Ešte viac som si uvedomila, ako veľmi by som si želala vytvoriť preňho krásny, čistý a bezpečný svet.
Za ekologickú stopu našich detí sme zodpovední my, rodičia, lebo deti sú na nás úplne závislé. A ja som si naozaj nevedela predstaviť, že už prvý rok života môjho syna by na tomto svete zanechal značnú stopu, a to v podobe jednorazových plienok, ktoré sa rozkladajú stovky rokov, takže by ich tu našli ešte aj jeho pravnuci. Preto používame látkové plienky a ja cítim nesmiernu spokojnosť pri každom prebaľovaní. Dokonca sme začali s bezplienkovou komunikačnou metódou, aby nám odpadlo aj pranie látkoviek.
4. V čom Vám osobne alebo Vašej rodinke ekologický životný štýl pomohol? V čom vidíte jeho hlavné výhody?
Žiť ekologicky je jednoducho úžasné, okrem toho, že to šetrí peniaze a je to prospešné pre zdravie, napĺňa to aj tie vyššie ľudské potreby, ktoré sa v hierarchii potrieb nachádzajú na tých najvyšších priečkach. A to práve preto, že robíte niečo väčšie, niečo, čo vás presahuje, robíte niečo nie len pre seba, ale pre celú spoločnosť, pre dobro celej našej planéty.
Keď začnete žiť ekologickejšie mnohé veci vo svojom živote zjednodušíte, získate iný uhol pohľadu a často aj nadhľad. Pretože s eko životným štýlom sa mne osobne spája aj minimalizmus, čo je úžasná životná cesta, vďaka ktorej získate nie len viac miesta pre seba a svoj život. Uvedomíte si, čo je v živote skutočne dôležité, prídete na to, že veci to nie sú a zmení vás to aj na duchovnej úrovni. Aspoň ja to tak vnímam…
5. Ako vyzerá Váš bežný napríklad víkend? Koľko času trávite v prírode? Poradíte nejaké tipy na to, ako si zamilovať prírodu aj pre tých, ktorí k nej nemajú možno až tak blízko?
Každý víkend sa snažíme tráviť v prírode aspoň pár hodín. Nemusí to byť zakaždým niečo extra, v zmysle náročnej túry alebo návštevy jaskyne. Úplne stačí prechádzka na obľúbenom mieste. Za hlavné považujem vypadnúť z mesta, zo zajatia štyroch stien, okolitých budov, ciest a betónu. Hoci len na pole za mestom, niekde, kde už nepočuť hluk áut a klopkanie topánok na chodníku. Niekde, kde vonia tráva a šumí lístie.
A je úplne jedno, či je to pešo, na bicykli, so psom alebo len sám so sebou.
No a moja rada pre tých, čo k prírode nemajú blízko, je začať napríklad s nejakým outdoorovým športom, lebo behať sa dá nielen vo fitku na bežiacom páse. Niekoho možno osloví hra geocaching, ktorá je na Slovensku už parádne rozbehnutá. Ale vo všeobecnosti si myslím, že stačí začať. Možno si na začiatok zámerne vyberať len to “najlepšie”, napríklad ísť si pozrieť západ slnka. A ono to časom chytí za srdce každého, lebo tá liečivá sila prírody a energia, ktorú v nej načerpáte je návyková.
6. Ďalšou Vašou vášňou okrem prírody a ekológie je cestovanie. Ktoré destinácie Vás lákajú vo svete? A naopak, kde na Slovensku sa Vám najviac páči? Ako vyzerá Vaša ideálna dovolenka?
Áno cestovanie milujem, je to podľa mňa tá najlepšia vec, ktorú si môžete dopriať za peniaze. Cestovanie vás navždy zmení, váš pohľad na svet aj vaše hodnoty.
Žiaľ nikdy som si cestovania nedopriala toľko, koľko by mi bolo milé, ale zato mám mnoho cestovateľských snov. Mňa úplne fascinujú ostrovy, biele pláže a tyrkysové more. Je toľko prenádherných miest na svete, ktoré túžim vidieť, no hlavne dúfam, že to stihnem, lebo tie malé úchvatné ostrovy a atoly sú ohrozené zvyšujúcou sa hladinou oceánov každým rokom viac a viac.
Maledivy už zaviedli pre turistov tzv. zelenú daň, čím chcú sporiť na boj proti stúpajúcemu oceánu, ktorý môže skončiť aj nutnosťou kúpy nového územia a presťahovania celého štátu, keďže podľa prognóz tieto nádherné ostrovy do roku 2100 oceán naozaj pohltí.
A samozrejme milujem aj naše krásne Slovensko. Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že Tatry sú proste neodolateľné. Každý rok tam strávime niekoľko predĺžených víkendov a aspoň jeden celý týždeň.
A k mojim obľúbeným destináciám patrí ešte Slovenský raj. To je pre mňa úplne čarovné miesto. S nadsázkou by sa dalo povedať, že príroda je všade v podstate rovnaká, ale rokliny a tiesňavy, v ktorých sa pohybujete po rebríkoch a stúpačkách nájdete len v raji.
A ideálna dovolenka? No predsa vonku, najlepšie celý deň, na čerstvom vzduchu a v objatí prírody. Ale večer si chcem dopriať chutné jedlo, wellness a spánok v teplej posteli, v turistických ubytovniach, kde sa spí na zemi v spacáku ma preto nenájdete.
7. Zbierate zážitky a nie veci – toto sa mi veľmi páči. Ako však riešite napríklad vianočné darčeky, narodeniny, meniny…? Dáte nám nejaké tipy, ako nepodľahnúť konzumu ani pri takýchto príležitostiach?
Ach áno, darčeky sú často veľká dilema. Občas si aj my kupujeme “skutočné” hmotné darčeky, ale najradšej sa obdarúvame zážitkovo. Darujeme si teda niečo, čo môžeme zažiť, ochutnať a vychutnať si. Niečo, čo poteší srdce a navždy v ňom ostane spomienka, ktorú si môžeme kedykoľvek privolať naspäť. Lebo nový sveter zapadne v skrini medzi ostatné a často o ňom hovoriť nebudete, ale garantujem vám, že na takú hodinku adrenalínu v lanovom parku si spomeniete aj po rokoch a s úsmevom na tvári zase precítite to vzrušenie.
Ja milujem darčeky ako sú výlety na krásne miesta, predĺžené víkendy, wellness a masáže. Nikdy nesklame dobrá večera v skvelej reštaurácii, ochutnávky vín či kávy, alebo piknik v prírode aj so šampanským a pohármi na stopkách. Nezabudnuteľné sú aj tanečné lekcie a umelecké predstavenia. Za skvelý darček považujem aj foto deň s profesionálnym fotografom. Na perfektný darček stačí zapojiť fantáziu.
Ja som môjmu mužovi na prvé výročie našej svadby okrem zážitkovej večere darovala nedeľnú sv. omšu, ktorá bola slúžená na požehnanie našej lásky. Asi to znie divne, ale nech…. (znie to krásne, Mirkina poznámka)
8. Učíte už aj svojho malého synčeka láske k prírode? Dá sa budovať pekný vzťah k prírode už v takomto útlom veku? Ako?
Áno aj môjho malého synčeka učím milovať prírodu. Verím, že deti sa od nás učia pozorovaním a citlivo vnímajú nesúlad medzi tým, čo im hovoríme a ako my sami konáme. A preto si myslím, že je zbytočné deťom niečo hovoriť a rozkazovať, keď to nevidia naživo u svojich rodičov.
Takže zatiaľ sa sústredíme najmä na to, aby s nami náš syn chodil do prírody. Nemusí to byť nič extra, stačí že je tam zeleň, stromy, lúky. Nám sa dokonca podarilo absolvovať so synom už aj niekoľko skutočných túr v Slovenskom raji aj v Tatrách. A všetky zvládol bravúrne, takže z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že sa netreba báť turistiky ani keď máte malé dieťa.
A mne sa osvedčilo aj ukazovať môjmu synovi veci detailne. On totiž často krát nechce sedieť v kočiari, takže sa veľa nosíme. Vtedy si z blízka prezeráme listy stromov, konáre, kvetinky a všetko si ohmatáme. Je úžasné sledovať ako už aj malé deti vnímajú takéto podnety. Je to úplne niečo iné ako hračky a myslím si, že ich to veľmi obohacuje.
9. Aké máte sny a túžby? Čo si prajete pre seba, pre svoju rodinu, ale aj pre našu planétu?
Želám si inšpirovať ľudí, aby žili ekologickejšie, aby sa zamysleli nad tým, čo kupujú a ako sa správajú. Aby začali na svet pozerať inými očami, z iného uhla pohľadu, premýšľať o tom, ako sa veci vyrobili, čo všetko na to bolo potrebné, z čoho sú vyrobené, ako dlho im budú slúžiť a čo sa s nimi stane keď ich už nebudú chcieť. Či sa dajú recyklovať alebo budú len čakať 500 rokov na svoju „smrť“. Želám si, aby každý priložil ruku k dielu a aby sme spolu vytvorili lepší, krajší a čistejší svet, lebo spolu máme obrovskú silu.
A aby sme sa vrátili k prírode a užívali si pobyt v nej. Aby sme ju chránili, lebo to v skutočnosti nerobíme pre zvieratká, ale pre seba.
Osobne by som si želala raz mať obchod, v ktorom by sa predával tovar bez obalu. A samozrejme si želám vidieť všetky tie kúzelné miesta na našej krásnej planéte, o ktorých snívam pri potulkách v mapách.