Dnes by som sa rada dotkla témy, s ktorou mám aj ja čo robiť, a tou témou sú sťažnosti. Na čo sa napríklad ľudia sťažujú? Na dopravu, na prácu, na nízky plat, na šéfa, na manžela, na manželku, na deti… Tých dôvodov sa vždy nájde neúrekom. Aj pri sťažnostiach platí, že na čo sa zameriame, to rastie 🙂
Začne to tým, že nás hnevá kolega, ktorý má v práci priveľa voľného času. Postupne si však všimneme, že aj druhá kolegyňa nechodí denne na jednu kávu, ale stíha ich pokojne aj tri, zatiaľ čo my máme toľko práce, že nevieme, kde nám hlava stojí.
Alebo nás hnevá jeden sused, potom druhý, ďalší a ďalší. Alebo pri kávových debatách sa len tak, aby reč nestála sťažujeme na ľudí z rodiny a nachádzame stále viac a viac príkladov, čo kto robí zle. Prípadne sa nám zdá, že máme priveľa práce, to však nie je všetko, nemáme za ňu tak dobre zaplatené ako ten druhý, nám stále prácu pridávajú… Stále dookola 🙂 Viete, čo sa deje, keď sa ľudia sťažujú? Pohybujú sa v bludnom kruhu a stále sa zacyklujú viac a viac.
Sťažnosti ani zďaleka nie sú len výsadou súčasnosti, ľudia sa sťažovali už dávno. Napríklad je o sťažovaní zmienka aj Biblii u Izraelitov. Sťažovali sa na Boha, samozrejme na Mojžiša, na jedlo, na málo vody, na horúce počasie, proste na všetko. A viete, čo sa im stalo? Presne to, čo sa stáva aj nám, keď sa ustavične na niečo sťažujeme. Zacyklili sa vo svojich sťažnostiach a ostali v nich zacyklení na veľmi dlhú dobu. Na putovaní Izraelitov sa to ukázalo doslova. Putovali 40 rokov (!!!) po ceste, ktorá by im za normálnych okolností mala vraj trvať 11 dní. To isté sa deje aj s nami, keď sa sťažujeme. Vlastne si sami hatáme cestu a dobrovoľne ostávame na mieste.
Sťažnosti sú okrem iného aj prudko nákazlivé. Všimli ste si to niekedy? Sú chronickí sťažovači, ktorým vadí všetko…Ak ste aj boli dovtedy ako-tak v pohode, pod ich vplyvom sa stávate aj vy negatívnymi a chce to mnoho vnútornej sily nepodľahnúť tomu.
Nuž a viete o tom, že sťažnosti súvisia aj s plnením našich snov? Sťažnosti sú totiž zabijakom snov. Keď sa sťažujem, že mi to nejde, že mám priveľa práce, že sa to nedá, že je to ťažké, že mám toho veľa v škole… Tým vlastne nerobím nič iné len sa cyklím v svojich sťažnostiach a sama sebe bránim tomu, aby som mohla napredovať.
Môžeme mať buď výsledky alebo výhovorky. A to platí aj pri dosahovaní našich cieľov, budovaní nových pozitívnych zvykov… Je len na nás, čo si vyberieme 😉