Slovo disciplína sa nám asi samo o sebe nespája práve s pozitívnym významom. Napriek tomu mám osobne niekedy dojem, že bez vnútornej disciplíny sa nechávame životom len tak unášať a pasívne prežívame chvíle, ktoré nám život pripravil. Prežívame ich bez toho, že by sme čakali od života niečo viac. Robíme to, na čo proste máme chuť, pozeráme to, čo sa nám zachce, nespĺňame termíny, jeme a pijeme, koľko chceme, hoci vieme, že nám to neprospieva. Otázkou však zostáva, či nás takéto pasívne prežívanie uspokojuje.
Denne dostávame k dispozícii 24 hodín. To, ako ich prežijeme, je vo veľkej miere na nás. Jasné, že isté povinnosti splniť musíme, ale napriek tomu nám ostáva čas, ktorý môžeme využiť dvojako. Jednou z možností je, že ho jednoducho necháme plynúť. Žijeme ho pred televíziou, počítačom, pri bulvárnych správach a zajedáme čipsami, hranolkami a v tom lepšom prípade zapíjame kolou. Čo nám to však dá? Ak sme sebakritickí, tak pocit prázdnoty na duši. V návale povinností má človek občas pocit, že by chcel zažiť len taký jeden obyčajný deň, keby ho netlačili žiadne termíny, prišiel by domov a nemusel by nič robiť. Áno, to je samozrejmé. Lenže všimnite si sami na sebe, že ak po príchode z práce zapnete nejaké médium, väčšinou od neho odídete ešte viac unavení, ako ste k nemu prišli.
Ak má človek vnútornú disciplínu, bude rásť. Jeho deň nebude len „prežitý,“ ale bude „žitý.“ Stihnete veľa vecí, ktoré vás môžu povzbudiť, naučíte sa mnoho nových informácií, budete aktívnejší. Veď komu by sa už len po trojhodinovom pozeraní televízie chcelo ísť napríklad von? Ak si svoj čas budete vážiť a budete s ním zaobchádzať rozumne, odmení sa vám. Budete mať viac priestoru na osobný rozvoj, na svoje záľuby, na svoj osobný rast. Stihnete veci, o ktorých sa vám dovtedy ani nesnívalo. Budete mať radosť sami zo seba a budete ju robiť aj iným. Stačí byť len disciplinovaný a trošku plánovať.