Poznáte facebookovú stránku Som minimalistka? Ja ju sledujem už dlhšie a naozaj tu nachádzam množstvo cennej inšpirácie. Andrejka je autorkou tejto stránky a práve s ňou vám s obrovskou radosťou prinášam tento rozhovor. Dozviete sa okrem iného aj to, že život v luxusných rezortoch neprináša vždy naplnenie a že je oveľa cennejšie BYŤ ako MAŤ.
1. Andrejka, Váš blog www.minimalistka.sk sa mi veľmi páči. Začnem takou základnou otázkou, prečo ste sa Vy osobne rozhodli pre minimalizmus?
Posledných pár rokov v mojom živote vládol zhon a taký neopísateľný vnútorný nepokoj. Sústavne som nemala na nič čas. Všetky moje predsavzatia boli len na papieri, lebo moja energia išla denno-denne do luftu na aktivity, ktoré som zo srdca neznášala.
Ako matka dvoch detí som to pripisovala samozrejme aj kompletnej zmene života po ich narodení, avšak nech som sa akokoľvek snažila písať si zoznamy a preorganizovať, bola som vždy po krátkom čase na bode nula. Nič som prakticky nevyriešila.
Túžila som po sebarealizácii a mať viac času pre seba a deti – ten čas bol ale zahrabaný pod kopou tých nepotrebných vecí v mojom živote, o ktoré som sa potkýnala. Nechcelo sa mi akceptovať, že takto to teraz bude x rokov, kým deti nevyrastú. Odmietala som predstavu, že ďaľšie desaťročie strávim sústavným upratovaním, sťahovaním, praním, žehlením a prekladaním vecí.
Paradoxne som skúšala situáciu riešiť nákupom ďaľších vecí – tých, ktoré údajne šetria čas alebo vám pozdvihnú náladu. Cítila som sa potom vlastne ešte horšie. Objavila som informácie o minimalizme a konečne som pochopila, že problém je v množstve. Namiesto prekladania a preorganizovania sa ich treba jednoducho zbaviť a prestať nakupovať.
Minimalizmus bola pre mňa tá najlepšia psychoterapia. Ten pocit zo vzdušného krásne vyprataného priestoru, kde všetko to, čo vlastním, sa mi páči a používam to, je úžasný aj na vyčistenie hlavy. Zrazu sa objavil aj môj stratený čas 🙂
2. Viem o Vás, že ste mali možnosť žiť v rôznych krajinách sveta a naozaj zažiť aj luxus, môžete teda porovnávať. Aký bol život v obrovských apartmánoch a aký je Vás život teraz?
To je dobrá otázka, nakoľko mnoho ľudí si myslí, že minimalistami sú pravdepodobne len ľudia, ktorí luxus nikdy nezažili a snažia sa uspokojiť s málom, lebo im život doprial menej ako iným.
Ja si myslím, že práve život v krajinách, kde ropa je lacnejšia ako voda a nielen tí vyvolení si žijú ako v rozprávke – ma prinútil sa nad konzumným spôsobom života zamyslieť. Áno, bolo skvelé mať megalomanský apartmán s výhľadom na more a luxusné auto.
Tráviť víkendy na pláži v päťhviezdičkovom hoteli tiež nebolo na zahodenie. Veľmi rýchlo sme sa ale prejedli. Robili nás tieto veci štastnými? Ani nie. Chýbala nám rodina, tráva, stromy, čerstvý vzduch, normálne jednoduché veci, ktoré sa dajú robiť bez sústavného vyťahovania peňaženky. Som rada že som tento extrém zažila, ale som štastnejšia v malom domčeku so záhradkou. Je útulnejší, málo vyžaduje a sme viac spolu. V mega baráku sme sa stále hľadali 🙂
Na fotografii je výhľad z apartmánu Abu Dhabi.
3. Ja minimalizmus milujem, sama sa oň veľmi snažím. V niektorých oblastiach mi to ide jednoducho a v niektorých trochu ťažšie. V čom vidíte hlavný prínos minimalizmu pre rodinu, pre rodinný život? Dokázali sa napríklad Vaše deti vzdať hračiek alebo súhlasil Váš manžel s redukciou napríklad nábytku a tak?
Predstavte si, že prídete domov a víta vás príjemná uprataná predsieň. Zložíte nákup v kuchyni, lebo máte aj prázdny stôl, kde ho vyložiť. Presne viete, čo budete variť a čo máte v chladničke a špajzi. Sadnete si v obývačke a nepotkýnate sa o hračky a roztrúsené veci. Domov vás víta na relax. Nezačnete sa zohýnať a upratovať, ale idete si oddýchnuť, nie začať ďaľšiu šichtu. Viete presne, kde čo máte a nič nehľadáte. Otvoríte skriňu a vyvolá vo vás namiesto paniky úsmev. Deti sa v izbe aj hrajú, lebo majú len také hračky, čo ich bavia. Upratovanie je raz=dva hotové, lebo všetko má svoje miesto.
Toto je hlavný dôvod, prečo je minimalizmus skvelý práve pre rodiny s malými deťmi. Keď si mama môže aj sadnúť a vychutnať si šálku kávy a svoje deti – nielen behať ako raketa, až kým neodpadne. Zaujímavé je, že čím menej mali moje deti hračiek v izbe, tým krajšie sa vedeli spolu zahrať. Možno to poznáte – desať minút v detskej izbe, všetky hračky povyhadzované ako po výbuchu a deti mrnčia, že sa nudia. Vtipné bolo, že si redukciu hračiek ani nevšimli, alebo sa aktívne podieľali pri ich vyhadzovaní.
Manžel bol rád, že som plnila prasiatko predajom cez E-bay a nechal miznúci prázdny nábytok úplne na mňa. Trochu o mne pochyboval, načo som toľko nakúpila, keď teraz predávam …Ultimátum bola sedačka a televízor na víkendové pozeranie futbalu 🙂
4. Som presvedčená o tom, že konzumný život nás nedokáže urobiť šťastnými. Sama poznám to, že čím viac človek má, tým viac chce. Čo boli Vaše “najväčšie slabosti” predtým, ako ste sa pre minimalizmus rozhodli? Na čo ste utrácali najviac peňazí?
Hm, istý čas som bola posadnutá zariaďovaním bytu. Bola som ovplyvnená zariadením krásnych víl a hotelov, ktoré som denne vídala. Trávila som celé dni obzeraním nového nábytku, lámp, obrazov. Stále by sa ešte niečo zišlo, k sedačke nové vankúše, ku kobercu iný obraz, no bermudský trojuholník. Potom som to celé mesiace predávala, lebo sa nám to nezmestilo do nového domu. Koľko času zo života som si mohla ušetriť 🙂 Dodnes sú mojou slabosťou knihy. Tých sa nevzdám ani za nič. Kompromis je ale, že ich mám na elektronickej čítačke Kindle.
5. Pre mnoho (hlavne žien) funguje nakupovanie ako terapia. Nedarí sa mi v práci, idem do nákupného centra, mám zlý deň, odmením sa novou kabelkou, pokazilo sa mi auto, idem si kúpiť nové topánky a tak podobne. Máte nejaký trik na to, ako zvládať tzv. “terapeutické nakupovanie?”
Všimnite si, aký máte pocit po návšteve nákupného centra. Cítite sa zrelaxovaná a spokojná? Väčšinou trvá radosť z novej veci len krátko. Endorfíny pri pokladnici, cesta domov, odstrihneme visačky, párkrát si vec oblečieme a chceme opäť novú. Prípadne sa cítime nanič, lebo sme si tú vec vlastne nemohli dovoliť, a príde výpis z kreditky. Nájdite si aktivitu, ktorá vás hreje pri srdci dlhšie. Ľudia vnútorne naozaj túžia po pocite kto SME a nie čo MÁME.
Takže si niečo dokážte, vymyslite, vytvorte, ušite, uštrikujte, naučte sa…. zacvičte si, zavolajte kamarátke, napíšte list alebo báseň… Pocit naplnenia trvá omnoho dlhšie.
Keď sa cítim mizerne alebo mám ťažký deň, milujem prechádzku alebo ešte lepšie beh. Na začiatku to bolí a nechce sa mi, ale cítim sa parádne nielen celý večer aj nasledujúci deň a som na seba hrdá. Nájdem si nejaké video na Youtube a učím sa kresliť draka či strom. Upečiem koláč a vezmem ho aj susedke. Naučím sa 20 nových slovíčok. Dá mi to viac ako nová blúzka, ktorú som nepotrebovala.
6. Čo by ste poradili človeku, ktorý by sa chcel stať minimalistom? Odkiaľ začať, keď na neho zovšadiaľ vyskakujú veci, ktoré vlastní a je mu ľúto vzdať sa ich?
Nahonobiť si veci trvá istý čas a takisto to bude trvať sa ich zbaviť. Takže trpezlivosť, krok za krokom a definujte si svoje prečo.
Prečo chcete minimalizovať svoj život a čo vám bráni v tom, aby ste žili tak ako chcete? Pomenujte to a zbavte sa toho. Možno je to vec, alebo veci, možno toxickí ľudia okolo vás, možno hluk, možno závislosť na sociálnych sieťach…. minimalizovať sa dá vo všetkých smeroch života.
Eliminujte pokušenia – vypnite televízor a reklamy. Prestaňte čítať bulvár, ktorý je plný konzumu. Zabudnite si doma peňaženku. Dajte si deň alebo týždeň zákazu nakupovania. Skúste si nájsť alternatívne spôsoby zábavy – namiesto pochodovania po nákupnom centre choďte na rybačku alebo vylezte na nejaký kopec. Dajte si šancu sa nudiť. Navštívte knižnicu. Obmedzte stretávanie sa s ľuďmi, ktorí vám nesedia. Vypnite občas telefón. Kúpte si kvety 🙂