Je fajn mať inšpiráciu. Je pekné mať pred očami svoj vzor a snažiť sa byť lepším človekom. Je skvelé pracovať na sebe a zo dňa na deň sa stávať ženou či mužom, akou/akým túžime byť. Myslím si však, že nie je správne kopírovať, napodobňovať, pretvarovať sa a skrývať sa za masku toho druhého. A možno budete prekvapení, ale dokonca si myslím, že to ani nie je fér.
Možno ste sa teraz v duchu pozastavili nad tým, čo už je len nefér na tom, chcieť byť ako tí ostatní, chcieť byť ako môj šéf, správať sa ako moja úspešná kamarátka… Nie je nič zlé na tom, ak si z druhého človeka zoberieme príklad, ak skúmame, ako dosiahol to, kde sa momentálne nachádza, ak nás inšpiruje, posúva dopredu, motivuje. Ak sa však chceme stať druhým Stevom Jobsom či Claudiou Schiffer, ochudobňujeme seba aj svet, a to je podľa mňa nefér.
Je len jeden Steve Jobs, jedna Claudia Schiffer, jeden David Beckham či princezná Diana. Ale presne rovnako si aj ty len jeden/jedna, jedinečný/jedinečná. Na svete nikdy nebude a ani nebol niekto taký, ako si ty. Ak to popieraš a snažíš sa splynúť s davom, opäť sa len ochudobňuješ. Máš špeciálne vlastnosti, dary, talenty. Ak ich neprijímaš a stále sa obzeráš len po danostiach ostatných, nevlastníš nič. Nemáš ani svoje dary, lebo si ich nevážiš a nerozvíjaš a nemáš ani dary toho druhého, ktorého toľko obdivuješ, pretože jeho dary ti jednoducho nepatria.
Na svete totiž nikto nemôže byť lepším „ty“ ako si ty sám.