Dnešná doba je zvláštna. Vieme o sebe viac zo sociálnych sietí ako z obyčajného rozhovoru. Mnohí zdieľajú svoje súkromie na webe, ale zoči-voči si s nimi veľmi nemáme čo povedať. Prezentujú sa ako úspešní, šťastní, ľúbiaci sa, bohatí, ale realita je mnohokrát odlišná. Možno toto by však ani zďaleka nebol ten najväčší problém.
Skutočným problémom je to, že títo ľudia majú followerov, zdieľačov, lajkovačov, fanúšikov práve z okruhu nás, „obyčajných“ ľudí. V porovnaní s nimi je náš život šedý, bezfarebný a nudný. Čo robím zle, že nemám také BMW ako on či ona? Čo robím zle, že sa môj manžel odmieta so mnou fotiť a tváriť sa pritom zaľúbene? Čo robím zle, že nemám také hodinky, topánky, taký plat, takú prácu, takých známych, taký byt? Čo robím zle, že si nemôžem dovoliť to, čo oni? Čo robím zle, že nemám takú krásnu kuchynskú linku ani biely MacBook Air? Poznávate sa?
Chtiac či nechtiac nás to poznačí. Stačí pár minút denne a je to tu! Pocity vlastnej nedostatočnosti, porovnávanie sa, frustrácia, nespokojnosť so sebou samým… Ale napriek tomu nás to tak láka!
Premýšľala som nad tým, prečo je to tak. Ani ja totiž mnohokrát nie som iná. Myslím, že je to práve preto, že túžime po šťastí, túžime veriť, že je možné mať krásny, naplnený a požehnaný život vo všetkých oblastiach. Aj preto tak milujeme šťastné konce a rozprávkové príbehy. Priťahuje nás, keď niekto dosiahne to, po čom túžime aj my. Obdivujeme ho, nasledujeme, kopírujeme jeho kroky, alebo sa aspoň len opatrne z diaľky z bezpečnosti monitora dívame na to, ako sa mu to podarilo. Nenásytne skrolujeme a snažíme sa objaviť tajomstvo jeho úspechu.
Ak by to však celé skončilo len pri inšpirovaní sa, bolo by to v poriadku. Práve to sa však nedeje. Pokračujeme ďalej. Chceme to, čo má ten druhý, chceme mať rovnaký, alebo ešte lepšie väčší, výraznejší úspech. A je to tu! Pripadáme si príliš „málo“ na to, aby sa nám niečo takéto podarilo. Možností, ako sa s tým vyrovnávame, sú rôzne. Buď sa podceňujeme, povieme si, že nám sa to aj tak nikdy nepodarí, a tak budeme znova každý deň z anonymity internetu sledovať, ako sa niekomu darí a nám nie.
Druhou možnosťou je, že začneme nasledovať a opakovať kroky toho druhého. Ani na tomto by nemuselo byť nič zlé, ale čo človek, to príbeh. A my predsa nie sme stvorení na to, aby sme boli niekoho kópiou.
Viete, čo je z môjho pohľadu tá najlepšia možnosť? Áno, inšpirovať sa, ale nestrácať čas tým, aby sme sa dívali na to, ako si iní žijú svoje sny. Radšej byť offline a v tom čase, kým ostatní followujú, lajkujú a zdieľajú, pracovať na svojich snoch a robiť postupné, aspoň maličké kroky.
Držím vám i sebe palce!