Rok 2018 je už v plnom prúde a viacerí ste sa ma pýtali, ako som na tom s cieľmi na tento rok, či si robím visionboard alebo som od toho upustila. Tí, ktorí sledujete náš Facebook, ste boli zvyknutí na moje statusy o tom, ako sa mi darí s plnením mojich predsavzatí a cieľov a tiež na články zo série 7 vecí, ktoré chcem stihnúť v tom-ktorom mesiaci. Možno vás trochu zaskočilo, že ste takýto článok odo mňa už dlhšie nezachytili.
Pravda je taká, že do roku 2018 som vstupovala už s hotovým visionboardom, vedela som presne na čo sa chcem/túžim zamerať. Ale hlavne som vedela, že sa potrebujem viac vymaniť z online sveta, zo sveta porovnávania, skrolovania, pozerania, prijímania, zaslepeného obdivovania… Ako svoj najväčší „projekt“ som si teda dala svoje slovo roka 2018 – OFFLINE. Celý článok o slove roka si prečítajte tu.
Tým, že som začala byť od roka 2018 viac vedome offline, sa u mňa mnoho zmenilo. Zrazu sa začali na povrch dostávať veci, ktoré boli prioritnejšie, dôležitejšie ako to, koľko si za tento rok odložím peňazí alebo koľko lajkov chcem mať na facebooku k svojej stránke. Samozrejme, aj takéto ciele sú fajn a sú dôležité, ale keď si človek dopraje čas sám so sebou, alebo ako ja hovorím – s Bohom, tak zrazu sa na povrch dostanú veci, ktoré sú skutočnými túžbami môjho srdca. V tomto článku som vám už spomínala, že keď som si robila svoj prvý visionboard, takmer bez rozmyslu som napísala tie najviac klišé sny, ktoré má podľa mňa identické drvivá väčšina ľudstva 🙂 Dom, auto, výlet do Paríža či napísanie knihy.
Ale presne tak, ako sa zlato čistí ohňom, tak počas týchto offline dní sa vo mne „čistili“ moje túžby a ciele.
A verte mi, že som sa sama čudovala, aká zaujímavá zmes z toho vznikla. Rada by som vám napísala všetky svoje sny a ciele, ale mám ich sformulované skôr ako inšpirácie a verte, že ich čítanie by vám zabralo pomerne dosť času. Preto som si povedala, že urobím kompromis a dovolím vám nahliadnuť do niekoľkých z nich. Povedzme pätnásť, môže byť? Ak áno, tak nech sa páči, čítajte:
- Aspoň 1 x do mesiaca idem spolu s manželom na výlet
- Čo najviac spolu s manželom jedávame
- Robíme si pikniky a grilovačky v prírode – často a veľa
- Chodím bosá po tráve – veľa
- Robím radosť
- Finančne podporujem dobré veci
- Uprednostňujem kvalitu pred kvantitou
- Menej sociálnych sietí, viac reálneho života
- Z bežných vecí tvorím mimoriadne okamihy
- Varím, pečiem a som kreatívna v kuchyni
- Pečiem pre blízkych nedeľné koláče
- Máme doma len veci, ktoré používame a milujeme
- Nájdem si čas na poďakovanie, prejavenie záujmu, pochvalu
- Nosím šaty a sukne a užívam si to
- Do svojej činnosti a vzťahov dávam pridanú hodnotu (o tomto chystám určite ešte článok)
Je až neuveriteľné, koľko vecí si človek uvedomí počas offline dní. Minulý rok som teda mala od offline životného štýlu riadne ďaleko. Stále som hľadala inšpirácie na Pintereste, Instagrame či skrolovala statusy priateľov na Facebooku. Nemala som čas na nič, a hlavne nie na to podstatné… Čudovala som sa, prečo som stále taká unavená a bez energie. Trápilo ma, že si neviem správne usporiadať čas a že som zahltená informáciami, obrázkami a statusmi, ktoré k svojmu životu nepotrebujem, no napriek tomu som nemala silu ich vypnúť. Videla som na obrázkoch úspešné životy tých druhých a ten svoj som považovala za sivý a nudný. Porovnávala som sa s ľuďmi, ktorých možno ani poriadne nepoznám a trápilo ma, že asi zrejme niekde robím chybu, keď veci okolo mňa nekvitnú tak, ako u ostatných. Dokonca si myslím, že vďaka sociálnym sieťam človek stráca spojenie so sebou samým a skôr ho zaujíma to, ako sa „dotiahnuť“ na toho druhého než jeho vlastný život.
Moje inšpirácie, ktoré som si spísala, mi robia veľkú radosť. Čítam si takmer každý deň, a tak sa mi vidí, že počas toho, ako ich rozvíjam, sa mi viac darí aj s tými klasickými cieľmi na visionboarde. Prečo? Lebo mám viac času sa im venovať a paradoxne som ich viac „pustila.“
Vždy som si napríklad dávala za cieľ napísať 4 články do mesiaca, až prišlo obdobie (nebolo to ani tak dávno), že mi padlo zaťažko napísať vôbec jeden článok za dva mesiace. Nevedela som sa k tomu prinútiť, nemala som nápady, chýbala mi inšpirácia, napriek tomu, že na webe je inšpirácie kopec, nebola to MOJA inšpirácia. Pustila som sa v tomto kontroly a povedala som si, ok, tak nenapíšem niekoľko týždňov článok. Viete si predstaviť to moje prekvapené ja, ktoré sa s tým nevedelo zmieriť? Veď všade sa hovorí, že za úspechom blogera stojí práve konzistentnosť, teda písať vždy vtedy, keď si to naplánujeme,bez ohľadu na to, či inšpirácia prichádza alebo nie.
Napriek tomu som to riskla a hoci niekoľko týždňov na mojom zozname úloh stál nevyčiarknutý bod „Nový článok na blog,“ nechala som to tak. A čuduj sa svete, akonáhle som si dala offline deň, nápady začali prichádzať. Tušila som, o čom by som chcela napísať, a tak som to aj urobila.
Niekedy ten „návrat ku koreňom,“ k tomu, čo baví skutočne nás a nie tých ostatných, dokáže zázraky. Mám pocit, že moje rozhodnutie byť viac offline mi odkrýva stále viac a viac, kým v skutočne som. A poviem vám, že je to celkom zaujímavá cesta 🙂