Keď som bola malá, moji rodičia mali doma jednu veľmi hrubú knihu, ktorá ma fascinovala. Volala sa Domov a domácnosť. Ako dieťa som si v nej často listovala a predstavovala som si, aké to bude krásne, keď raz budem mať vlastnú domácnosť a budem vydatá, zariaďovať vlastný byt, prať, pripravovať jedlo pre manžela i pre návštevy, upratovať…
Postupne túto moju obľúbenú knihu nahradili iné. Niektoré zaujímavé, iné menej zaujímavé, povinné čítanie v škole alebo časopisy, ktoré som kedysi (dávno) milovala. Postupom času som na ňu zabudla. A nielen na knihu, ale aj na to, ako som sa na vlastnú domácnosť tešila.
Pri nedávnej návšteve u rodičov som na túto knihu natrafila znova. Začala som v nej listovať a moje nadšenie bolo späť. Je pravda, že niektoré fotografie v nej už nie sú moderné a na obrázkoch sú deti, ktoré sa hrajú s glóbusmi a so štetcami namiesto tabletov. Aj kapitoly o zariadení bytu už trochu vyšli z módy (alebo asi aj trochu viac). Keď som si čítala, čo by malo obsahovať základné vybavenie domácej čistiarne, tiež som sa pousmiala. Niektoré látky by sme dnes už len veľmi ťažko zháňali.
Na druhej strane ma pochytila aj nostalgia. Nad tým, ako som zabudla… Zabudla som na to, že som sa tešila, ako budem mať vlastnú domácnosť, ako sa budem starať, prať, variť, žehliť. Zamrzelo ma, že dnes často hovorím, že ma starostlivosť o domácnosť vyčerpáva, že na ňu nemám čas a že je toho na mňa popri práci priveľa.
Mnohokrát som si tento rok uvedomila, že sa túžim starať o domácnosť, že chcem, aby sme sa u nás doma cítili dobre, chcem vytvárať domov. Túžim po tom, aby každý, kto k nám príde, sa tu cítil vítaný a cítil sa u nás príjemne. Nechcem mať pani na upratovanie ani na umývanie okien (hoci to neodsudzujem), chcem dať našej domácnosti srdce, ideálne to svoje. Túžim, aby aj môj manžel bol doma rád, aby sa mu u nás páčilo a cítil sa tu dobre.
Či sa mi v tom darí? Nie, nedarí… Mnohokrát ma prevalcujú nánosy iných povinností, mnohokrát už nemám silu a niekedy popravde ani chuť. Nechce sa mi zašiť manželovi ponožky a občas ani premýšľať nad tým, čo budem variť. Občas mám fázy, že neviem, čo by som jedla a nemám chuť ani umývať podlahy a ani triediť odpad. Viem, že je to asi trochu stereotypné tvrdiť, že žena sa má starať o domácnosť a muž má zarábať peniaze, hlavne v dnešnej dobe. Napriek tomu som však presvedčená, že vytváranie domova patrí viac k žene ako k mužovi. Je pre mňa obrovským pohladením pre dušu, ak k nám niekto príde a povie, že sa mu u nás páči, že sa u nás cítil vítaný. Je to veľmi lahodná hudba pre moje uši 🙂
Uvedomila som si ešte niečo. Kedysi v minulosti vznikali knihy ako aj táto, ktoré mali náučný charakter. Písalo sa v nich o tom, ako sa tvorí domáci rozpočet , aké je dôležité teplo domova či ako si treba zvážiť každú jednu vec, ktorú ideme kúpiť (S neporiadkom v domácnosti úzko súvisí množstvo veci, ktoré do nej prinášame. Množstvo vecí, ktoré ponúka obchod, nás občas zvedie kúpiť ich bez toho, že by sme uvážili, či ich ozaj potrebujeme. Skúsme si raz urobiť bilanciu všetkého, čo máme, koľko ráz mesačne, koľko ráz ročne určitú vec použijeme? Nezaobišli by sme sa bez nej? Pred obstarávaním každej veci do domácnosti – od sedacej súpravy po soľničku – dobre zvážme, na čo nám bude slúžiť a či ju potrebujeme).
Aký veľký rozdiel oproti súčasnosti. Dnes sa na nás valia reklamy o tom, aby sme si požičali, aby sme si kúpili to, čo sa nám len včera zapáčilo a hlavne aby sme nečakali a splnili si to rýchlo. Teplo domova sa už tiež začína považovať za prežitok a do popredia sa dostávajú velikánske priestory, kde jeden nevie o tom, kde sa nachádza ten druhý a v tom ešte horšom prípade toho druhého ani nehľadá… Finančný rozpočet je už tiež zbytočnosť, s kreditnými kartami sme nadobudli „umelú slobodu“ dopriať si kedykoľvek čokoľvek.
Hoci mnohé z rád, ktoré sa v tejto knihe nachádzajú, už nie sú úplne aktuálne a aplikovateľné, predsa len je potrebné pripomenúť, že domácnosť so srdcom, kde sa ľudia cítia príjemne a vítaní, obklopení len takými vecami, ktoré skutočne potrebujú a ktoré im robia radosť, kde sa dáva prednosť spoločným zážitkom a príjemne spoločne strávenému času, kde vládne porozumenie a harmónia, kde je čas na to vypočuť si toho druhého a zaujímať sa o jeho svet, nikdy nevyjde z módy. Veľmi túžim takúto domácnosť vytvárať.