Pamätám si, že v minulosti, keď som chodievala ešte ako násťročná na kurz nemčiny, mali sme tam jednu zaujímavú tému. Rozprávali sme sa o tom, ako to funguje medzi ľuďmi. Či sa protiklady priťahujú alebo či platí staré známe „ Vrana k vrane sadá.“ A presne si spomínam na to, že už počas spomínanej hodiny sme sa na tom nevedeli zhodnúť, hoci nás bolo v skupinke len zopár. Mali sme rôzne názory. Niektorí si mysleli, že priateľstvo alebo manželstvo by malo vzniknúť na základe podobností, že by ľudia mali byť priateľmi, lebo ich niečo spája, majú napríklad rovnakú vášeň pre beh alebo pre eko životný štýl. V druhej skupinke zase dominoval názor, že ak sú dvaja úplnými protikladmi, tiež to má niečo seba. Jeden je oheň a druhý je voda, jeden je extrovert a druhý introvert… Takto sa teda navzájom môžu krásne dopĺňať.
Vlastne až doteraz na toto nemám jasne vyprofilovaný názor a medzi mojimi priateľkami sú aj také, s ktorými máme mnoho spoločného, ale aj také, ktoré sú odo mňa úplne odlišné. A najzaujímavejšie je pozorovať to v manželstvách. Tam ma to fascinuje úplne najviac 🙂
Viete, čo som si všimla? Že zriedkakedy je manželstvo tvorené napríklad dvoma ľuďmi, ktorí majú blízko k šetreniu (budem ich pracovne nazývať „šetričmi“). Väčšinou je to tak, že jeden z manželov je šetrič a druhý je klasický míňač. Alebo jeden je typický zberač (odkladá všetko od vrchnákov na poháriky cez staré časopisy a podľa hesla, že všetko sa môže ešte zísť) a druhý je zase úplne typický vyhadzovač. Jeden je možno nedbalejší, čo sa výzoru týka, kým ten druhý z manželov je typický fashionista. Jednému nevadí stanovať v lese a druhý zase miluje wellness rezorty Samozrejme, zhoda aspoň v niektorých z týchto oblastí je vítaná 😉
U nás to nie je inak. Už niekoľkokrát som sa podelila s tým, že ja som (resp. bola som) typický míňač, kým môj manžel presne naopak. Zároveň mám bližšie k vyhadzovaniu ako k zbieraniu vecí. Radšej ako do lesa som chodievala do nákupného centra (kedysi). A teraz prichádza to, čo sa mi na tom celom najviac páči. Tým, že sme napríklad s manželom iní, môžeme sa od seba navzájom učiť. Toto je presne to, čo ma nesmierne teší.
Keď sa po niekoľkých rokoch nášho manželstva obzriem späť, prídem na to, že som sa zmenila. V mnohom. A práve vďaka tejto zmene som sa dostala k témam, ktoré ma nikdy nezaujímali a teraz sú mojou vášňou. Z typickej míňačky som sa zmenila na minimalistku a som zástankyňou toho, že vyhadzovať veľa peňazí za oblečenie a drahé nepotrebné veci, nemá význam. Je dôležitejšie ich investovať do spoločných zážitkov a krásnych chvíľ.
Zároveň som sa naučila, že vyhadzovať veci nie je riešenie. Ešte lepší krok je dostať sa do fázy nenakupovať zbytočnosti. A ak, tak si kúpiť naozaj niečo, čo potrebujem, v kvalite, ktorá za to stojí.
Naučila som sa, že z „výletov“ v nákupných centrách ma akurát tak rozbolí hlava a mnohokrát metaforicky aj duša, zatiaľ čo výlet v lese ma teší, nabije ma energiou a rozhýbe moje telo.
Ok, nebudem sa tváriť, že som vždy z našich rozdielov nadšená, lebo to tak proste nie je. Stále mi ide napríklad na nervy, že musíme odkladať staré časopisy a sú dni, kedy mám chuť ich všetky potajomky vyhodiť. Ale teším sa z toho, že práve vďaka tomu, že ľudia okolo mňa sú aj iní ako ja, sa učím a dozvedám nové veci. Premýšľam nad tým, čo robím a mnoho vecí vo mne vzbudzuje zvedavosť, ktorá ma ťahá na nové miesta a otvára mi nové obzory. Ďakujem 🙂
Ako je to s vami? Máte podobné skúsenosti? Máte priateľov, ktorí sú vám skôr podobní alebo takých, ktorí sú od vás úplne odlišní? Zmenil sa váš pohľad na niečo práve vďaka ľuďom, ktorí sú okolo vás? Budem rada, ak mi dáte vedieť.