Janette Šimková je charizmatická žena s netypickým povolaním. Pracuje ako life kouč. O tom, čo všetko jej práca zahŕňa, čo ju napĺňa, čomu sa venuje, keď má voľný čas, sa s nami podelila v dnešnom rozhovore.
1. Pojem life kouč je na Slovensku zatiaľ ešte pomerne neznámy. Čo presne tento pojem znamená a čím sa life kouč zaoberá?
S obľubou prirovnávam kouča k šerpovi, ktorý pomôže človeku vyjsť na vybraný vrchol. Sprevádza ho, istí, ak treba, v kríze potiahne, ale nepolezie za neho. Je pri ňom preto, aby ho motivoval, dodával mu trpezlivosť a zvyšoval sebadôveru, aby na vrchol dorazil – pokiaľ možno v dobrom čase a bez zbytočných rizík.
V praxi je kouč partner na komunikovanie založené na dôvere. Kouč kladie otázky s úmyslom doviesť koučovaného k tomu, aby si sám odpovedal, poznal lepšie sám seba aj svoje okolie, stanovil si svoju víziu.
V Amerike sa kouč niekedy označuje ako platený priateľ, čo naznačuje, že nejde o skutočné priateľstvo, ale to má svoje opodstatnenie – kouč si potrebuje zachovať odstup, aby bol emočne nezainteresovaný na koučovaného záležitostiach, lebo len tak môže robiť svoju prácu dobre a sprostredkovať koučovanému aj to, čo by nerád počul od priateľa. Zmyslom koučovania je, aby koučovaný prebral zodpovednosť za svoje správanie, stanovil si svoje ciele a potom ich začal krok za krokom uskutočňovať.
Kouč vytvára uvoľnenú atmosféru úprimnosti, otvorenosti a pozitívneho nastavenia, kedy sa človek dobre cíti a rád sa učí niečomu novému, zdieľa svoje pocity, myšlienky, nápady a skúsenosti. Koučovať niekoho znamená zabudnúť na seba a plne sa sústrediť na koučovaného: na jeho potreby, priania, problémy, na jeho osobný rast a úspech v práci aj v osobnom živote.
Ja som si zvolila životný koučing, preto prívlastok life, ktorý ponúkam širokej verejnosti, pre ktorú je koučing realizovaný v korporátnom prostredí nedostupný. Klient môže riešiť so mnou ktorúkoľvek svoju životnú oblasť – sám si vyberá, ktoré témy mu pomôžu zmeniť postoje k lepšiemu, a tak osobnostne rásť. V tom sa líši koučing od ostatných foriem vzdelávania, ktoré sa orientujú na znalosti a zručnosti. Koučovanie má prioritu v treťom kľúčovom faktore úspechu – v postojoch. Na postojoch najčastejšie stroskotá premietnutie znalostí do praxe a do výsledkov.
2. Ako ste sa k práci life kouča dostali?
Keď som vyštudovala sociálnu prácu a začala robiť sociálne poradenstvo, zistila som, že pre niektorých ľudí je tento spôsobom pomoci málo užitočný. Začala som hľadať možnosti, ako im byť väčšmi nápomocnou, aby mohli napredovať a pracovať na sebe k svojej vlastnej spokojnosti. Objavila som možnosti koučovania, ktoré si ma okamžite získalo aj tým, že ponúka človeku alternatívy, čo môže sám pre seba urobiť. Často je to tak, že tušíme, že by sme niečo mali robiť, aby sme nestagnovali, ale nevieme, ako na to. Vtedy nám práve kouč pomôže v tom, aby sme si ujasnili, čo vlastne chceme, kam sa chceme vo svojom živote dostať a ako.
3. Ako vyzerá bežný pracovný deň life kouča?
Ja som na voľnej nohe, čiže ako freelancer mám pracovnú dobu vtedy, keď ma ľudia potrebujú.
Môj pracovný režim je posunutý smerom k popoludňajším a večerným hodinám, takže zvyčajne si idem ráno zabehať, potom píšem a tvorím tréningy, stretávam sa s klientmi buď v mojej pracovni, alebo idem za nimi do práce či domov, ako si to zvolili. A pravdaže, medzi prácou si nechávam čas pre rodinu, ktorá má, našťastie, pochopenie pre to, ako dni plánujeme.
Ak prednášam alebo trénujem, hodiny pred tým venujem príprave a zhromažďovaniu energie, aby som ju mohla „odovzdať“.
Výhodou mojej práce je, že nie je stereotypná a nalinajkovaná. Na druhej strane potrebujem byť flexibilná a pracujem aj cez víkendy alebo neskoro večer.
4. S akými otázkami/problémami sa ľudia na Vás najčastejšie obracajú?
Ako dosiahnuť rovnováhu medzi osobným a pracovným životom, ako nájsť samých seba, ako sa realizovať a vybrať si, čo je pre nich samých dobré. Často sú to aj vzťahové záležitosti, pocity vlastnej nedostatočnosti a malej viery v seba, pochybnosti o tom, kam smeruje ich život a ako sa majú rozhodnúť. Neraz prídu pod tlakom, že sú v slepej uličke a nevidia žiadne východisko, iba cítia, že nemajú vlastný život vo svojich rukách. Alebo naopak, chcú byť ešte výkonnejší a úspešnejší, presadiť sa a uspieť. Vyhľadať kouča totiž nebýva vždy o tom, že má človek nejaký problém. Koučovanie ponúka veľa možností a príležitostí, ako sa zlepšiť a dosiahnuť posun k lepšiemu.
5. Čo Vám vo Vašej profesii prináša najväčšiu radosť?
Pocit zadosťučinenia, keď vidím a počujem, ako sa ľuďom darí prekonávať samých seba a ako ich to robí spokojnejšími, vyrovnanejšími a šťastnejšími…
Keď chce človek spoznať, uvoľniť a využiť svoj potenciál, je to skvelé dobrodružstvo plné mocných okamihov ako pre koučovaného, tak aj pre kouča.
6. Za kým ide life kouč, keď sa potrebuje poradiť?
Za svojím koučom, skúsenejším kolegom, mentorom z koučovacieho výcviku alebo do Klubu koučov. Ja osobne aj k sebe samej, aby som sa prednostne zapodievala tým, čo môžem ovplyvniť, zmeniť či zariadiť a nenariekala nad tým, čo zmeniť nemôžem.
7. Kde, pri akých aktivitách si dobíjate baterky Vy osobne?
Pre mňa je psychohygienou krosové behanie. Žijem na Záhorí, kde mám na to ideálne podmienky.
Antistresormi sú pre mňa moji pichľaví kamoši a kvitnúce krásky, ako hovorím kaktusom a orchideám, ktoré pestujem. Pojem o čase strácam pri modelovaní z hliny a výtvarnej technike decoupage. Záľubu mám aj v divadle, kam chodím obdivovať prejavy hercov na javisku, aby som sa inšpirovala pre moje prednášanie a dokázala zaujať poslucháčov.
Mojím veľkým inšpirátorom v spontánnosti a tvorivom vyjadrení je 6-ročný syn Krištof, ktorý rád tvrdí, že určite sa to, čo práve vymyslel, dá zrealizovať, len sa treba do toho pustiť.
8. Čo musí človek urobiť preto, aby sa stal life koučom? Dá sa táto profesia študovať?
Ako odbor na vysokej škole u nás zatiaľ nie, ale niektoré študijné programy už koučing v predmetoch majú ako doplnkové vzdelanie.
Ak sa človek chce stať koučom, potrebuje si vybrať koučovací tréning, vďaka ktorému získa know-how. Koučovacích škôl je vo svete veľa a niektoré ponúkajú svoje výukové programy aj na Slovensku. Traduje sa, že v Európe je to Nórsko a Holandsko, kde má koučovanie vysoko profesionálnu úroveň.
Ja som si zvolila koučovaciu školu Davida Rocka a jeho program Results Coaching Systems opierajúci sa o poznatky moderných neurovied. Tie poskytujú nielen návody na efektívne koučovanie, ale aj vysvetľujú, ako a prečo koučing funguje. Tento prístup je zameraný na zakotvenie nového správania, vytváranie trvalej zmeny a vedie k rýchlemu dosiahnutiu merateľných výsledkov.
Filozofia koučovania je však spoločná pre všetky školy, líšia sa iba metodiky.
9. Aké sú osobnostné predpoklady, ktoré by mal mať človek, ak sa chce stať life koučom?
Z mojich skúseností mi príde dôležité, aby mal pozitívny postoj k sebe aj k ľuďom a tiež silný vnútorný záujem pomáhať ľuďom k úspechu. Podľa mňa by kouč nemal mať v sebe nič negatívneho a byť zahltený strachom, odporom či zlosťou. Pre kouča je dôležitá emočná inteligencia so svojimi piatimi zložkami: sebaovládanie, sebauvedomovanie, motivácia, empatia a sociálne zručnosti. Nemala by mu chýbať ani vyrovnanosť, tolerancia, láskavosť, trpezlivosť, ale aj pokora a odhodlanie meniť sám seba k lepšiemu.
10. Okrem stretnutí s klientmi sa venujete aj seminárom a prednáškam a písaniu článkov. Ktorá z týchto činností Vás najviac napĺňa?
Pre mňa sú to všetko aktivity, ktoré mi dávajú zmysel a obohacujú ma. Vzájomne sa dopĺňajú a prelínajú, lebo je to kolobeh informácií, ktoré si navzájom vymieňam s tými, ktorí chcú pracovať na svojom osobnom rozvoji. Pre mňa je koučovanie nielen profesia, ale aj životné poslanie založené na úprimnej snahe pomáhať ľuďom k dobru a úspechu. A to môžem aj vďaka tomu, že sa o svoje skúsenosti a postoje delím či už verbálne, alebo písomne.