Priznám sa, že k tomuto článku ma podnietil opäť môj ďalší offline deň a aj môj vlastný príbeh. Počas uplynulého týždňa som si opäť raz veľmi silno uvedomila, že to s mojou psychohygienou nevyzerá veľmi dobre.
Mám prácu, ktorú mám rada a vyžaduje si sústredenie a premýšľanie. Určite teda patrí do kategórie „psychická činnosť. Samozrejme pri nej poväčšine sedím a dívam sa do počítača.
Vo voľnom čase rada blogujem. To sa samozrejme bez premýšľania tiež nezaobíde. Študujem si, čítam si, tvorím, píšem. Opäť ide o psychickú činnosť.
Okrem toho vediem stretnutia s mladými vysokoškolákmi. Znova ide o psychickú činnosť. Mám veľmi rada každú jednu z týchto aktivít, no napriek tomu si uvedomujem, že mi akosi chýba rovnováha. Mám prácu, kde vykonávam psychickú činnosť, hobby, kde tiež namáham hlavne psychiku a stretnutia s mladými, na ktoré sa treba aj pripravovať a študovať si materiály, sú tiež psychickou činnosťou. Občas (niekedy aj veľmi často) mám chvíle a situácie, že mi stačí posadiť sa s manželom k filmu alebo nasadnúť do auta ako spolujazdec a v priebehu piatich minút spím.
Práve minulý týždeň som si uvedomila, ako veľmi mi chýba na vybudovanie rovnováhy práve fyzická činnosť. Človek vraj potrebuje na to, aby správne fungoval, harmóniu. Harmóniu medzi telom a dušou. Medzi fyzickou činnosťou a psychickou činnosťou. Vraj ten, kto pracuje psychicky, by mal oddychovať fyzicky a platí to aj naopak. Ten, kto pracuje fyzicky a namáha si pri práci hlavne telo, by mal mať oddych duševný, ako napríklad čítať si knihy alebo niečo tvoriť.
Ja síce napríklad milujem chodiť pešo, ale úplne mi to nestačí. Vo vrecku nosím častokrát krokomer, avšak moja práca je tak blízko, že za maximálne 20 minút pešej chôdze už sedím v kancelárii. (Na druhej strane som za to veľmi vďačná, ja viem, že je to veľké požehnanie, že nemusím sedieť v zápche a cestovať hodiny a hodiny za prácou). Po práci a po mojich ďalších aktivitách som však mnohokrát taká vyčerpaná, že to posledné, čo sa mi chce, je práve hýbať sa. No a to je tá chyba 🙂 Namiesto toho, aby som sa premohla a šla sa prejsť von, si radšej sadnem doma a mnohokrát venujem čas nepotrebnej činnosti, ktorá ma občas tak otupí, že na pohyb sa mi nechce ani len pomyslieť.
Pred pár dňami sa mi do rúk dostala štatistika, že človek vraj prežije 90% svojho života v interiéri. Keď som si to predstavila, až ma zamrazilo a povedala som si, že v rámci budovania rovnováhy by som chcela viac času byť v exteriéri. A začať rovno dnes 🙂 Či už rýchlou prechádzkou po práci alebo prechádzkou v mojom okolí potom, ako navarím večeru. Prípadne dlhším sobotným výletom alebo tým, že sa pešo prejdem do knižnice a začnem konečne poctivejšie cvičiť môj ranný strečing na chrbát. Ranný strečing som totiž v poslednej dobe trochu zanedbávala a dala som prednosť radšej skoršiemu príchodu do práce v nádeji, že to poobede predsa nejako „dobehnem.“ Nuž, nestalo sa tak. Predsa len je ráno časom, kedy mám najväčšiu kontrolu nad svojím časom.
Tento týždeň si teda dávam za cieľ vybudovať väčšiu rovnováhu. Ako protipól k psychickej činnosti sa venovať aj fyzickej aktivite, a tak mať zdravú psychohygienu 🙂