Poznáte také tie obrázky, že na nich na prvý pohľad niečo zbadáte, ale ak sa na ne zadívate dlhšie, vidíte na nich niečo úplne iné? Jeden taký mám na fotografii, lebo ma veľmi zaujal. Na prvý pohľad na ňom vidno starú pani, možno trochu mrzutú, nahnevanú, smutnú a zatrpknutú životom. Ak sa však zadívam pozornejšie, prípadne dlhšie, dá sa na spomínanej fotografii vidieť aj mladá elegantná slečna s perom v klobúku. Tento obrázok ma hlavne v posledné dni veľmi zamestnával. Uvedomila som si totiž, že v živote je to mnohokrát presne tak…
V čase, keď pre vás píšem tento článok, mám tendenciu vidieť v každej situácii starú mrzutú pani. Mnoho situácií vnímam cez pesimistickú optiku s otázkou, prečo sa to deje práve mne? Prečo sa musím o toto starať? Prečo tento človek zareagoval istým spôsobom a prečo sa to práve mňa muselo dotknúť atď… Poznáte?
V poslednej dobe bolo tých situácií niekoľko, dokonca mnoho. A čím viac ich bolo, tým viac som v nich videla spomínanú mrzutú pani. Lenže viete, čo je na tom najhoršie? Že som sa vlastne sama začala na takúto pani podobať. Minimálne tým, že som sa sťažovala a všetko pre mňa bolo nedobré… (Ak ste si mysleli, že ak sa môj blog volá mojspokojnyzivot.com, tak som stále iba veselá, nie je to veru vždy tak).
Oči mi otvorila jedna skutočná staršia pani, ktorú som stretla v MHD. Keď nastúpila do autobusu, ako prvé sa osopila na šoférku a naozaj jej nepekne vynadala za to, že mešká celých 5 minút a kde bola doteraz, keď podľa cestovného poriadku už dávno mala byť o tri zastávky ďalej. Keďže som v autobuse sedela už dlhšie, vedela som, aká je v dopravnej špičke premávka a že v tomto čase je viac ako nemožné dodržať plán odjazdu. Lenže to danú pani nezaujímalo. Celú zvyšnú cestu si hovorila svoje, aké je to od šoférky nezodpovedné, že mešká a aká je drzá (naozaj nebola, až som ju obdivovala, ako to zvládala), ako minule jeden iný šofér meškal nie päť, ale dokonca 7 minút v rovnakom čase… Ani náhodou nepripustila to, že šofér za to skutočne nemôže… Zlé bolo jednoducho všetko.
Na sťažnostiach je zradné to, že ak sa do nich človek zamotá, ocitá sa v bludnom kruhu. Jasné, že sú okolo nás zlé veci a nepáči sa nám, ak niečo nejde podľa našich predstáv. Lenže ak tomu prepadneme, zrazu vidíme aj ďalšie zlé veci, potom ešte ďalšie a ešte mnoho, mnoho iných… Zrazu je zlé všetko, rovnako ako pre pani z MHD.
Myslím si, že občas máme takéto dni každý. Akurát je rozhodujúce, ako s nimi naložíme. Ak sa zamotáme do siete sťažností, nepomôžeme si. Tak ako som si ani ja nepomohla, keď som sa v poslednej dobe veľa, veľa sťažovala. Skôr naopak. Ako keby som samú seba presviedčala, že je to naozaj zlé. Nehovoriac o tom, aké je únavné a náročné počúvať ľudí, ktorí vo všetkom vidia problém a všetci sú zaujatí voči nim.
Ako sa však dostať z bludného kruhu sťažností? Nenapadá mi nič lepšie, ako z neho vedome vystúpiť a presmerovať naše myšlienky na niečo iné. Tak, ako sa pri obrázkoch, ktoré predstavujú optický klam, vieme na ne pozrieť s odstupom a zrazu v nich vidíme aj niečo iné, tak je to aj so situáciami v našom živote. S odstupom v nich môžeme vidieť dokonca požehnanie. Tak ako sa zo starej mrzutej ženy zrazu stane milá elegantná dáma.
A čo je ešte opakom sťažností? Vďačnosť 🙂 Ak sa sťažujeme, sústreďujeme sa na to zlé. Ak ďakujeme, uvedomujeme si to dobré.
PS. Ak si prajete častejšie dostávať inšpiráciu, pozývam vás stať sa naším fanúšikom na Facebooku