Vždy mám obrovskú radosť, ak pripravím na blog rozhovor so zaujímavým človekom. Dnes vám jeden taký rozhovor prinášam 🙂 Zuzka Palková je osobná a talentová koučka. V rozhovore prezradí, prečo je potrebné poznať svoje talenty, ako sa ku koučovaniu dostala ona sama, ale i to, ako podporiť talenty u detí a či po objavení nášho talentu je potrebné rovno zmeniť napríklad naše profesionálne smerovanie.
1. Zuzka, veľmi sa mi páči Vaša profesia. Ste talentovou koučkou. Rada by som sa teda pristavila práve pri tomto. Čomu sa ako talentová koučka venujete?
Jednoducho povedané, pomáham druhým všímať si a používať vlastný potenciál k tomu, aby sa im darilo plniť si pracovné aj súkromné sny. Počas našej spolupráce odhaľujú svoje talenty a rozpamätávajú sa na schopnosti, ktoré počas života nadobudli. Podporujem ich v tom, aby si uvedomovali, čo všetko vedia a dokázali to používať vo svoj prospech.
Na individuálnych koučovacích stretnutiach s klientmi pracujeme na cieľoch, ktoré si sami určia. Koučing im pomáha osvojovať si nové zvyky, užitočné formy správania a prekonávať neistotu, strach či iné prekážky, ktoré ich brzdia. Robievam aj skupinové koučingy a workshopy na viacero tém spojených s osobnostným rozvojom a facilitujem podporné mastermind skupiny pre aktívne ženy, ktoré sa v malom počte pravidelne stretávajú a riešia najmä podnikateľské ciele.
2. Čím si Vás hľadanie talentov získalo natoľko, že ste z neho urobili svoju profesiu?
V prvom rade si ma získalo samotné koučovanie. S prístupom, ktorý sa počas koučovacích rozhovorov uplatňuje, som sa dovtedy nestretla nikde. Ani v škole, ani doma. V našej spoločnosti je zaužívané, že od detstva počúvame niekoho staršieho a múdrejšieho. Rodičov, učiteľov či nadriadených v práci a možno nám ani nenapadne, že ak máme vnútorné dilemy, nepotrebujeme rady iných. Tie si zvyčajne vypočujeme, ale náš mozog sa proti nim začne brániť a podsúvať nám výhovorky, prečo ich nápady nie sú pre nás vyhovujúce. Skutočné odhodlanie pohnúť sa z miesta získame vtedy, ak si porozumieme sami – na logickej aj emočnej úrovni. Úlohou kouča nie je tvoriť riešenia, ale ponúkať odrazový mostík pre klienta, aby sa mu ľahšie premýšľalo, aby preskúmal aj to, čo dovtedy prehliadal, pozrel sa na situáciu z viacerých uhlov a sám uvidel, ktorá cesta je pre neho najlepšia a reálne možná. Kouč je vlastne partner, s ktorým rozhodovanie ide ľahšie a rýchlejšie.
A tu sa konečne dostávam aj k talentom, pretože to, čo je pre nás najlepšie, je úzko späté s našou prirodzenosťou. Pri práci na mnohých cieľoch, ktoré chcú ľudia dosiahnuť, sa neraz zastavujeme pri sebapoznaní. Naše prirodzené kvality sú piliermi, na ktorých môžeme postaviť svoj úspech aj sa o ne v náročnejších situáciách oprieť. Keďže sebapoznanie ovplyvňuje našu spokojnosť v pracovnom aj súkromnom živote, začala som sa spoznávaniu talentov venovať hlbšie a aj na vlastnej koži testovať jeho priaznivé účinky.
3. Prečo je pre život človeka potrebné, aby poznal svoj talent?
Dnešná doba ponúka ľuďom množstvo príležitostí na sebarealizáciu, až sa v nich dokážu ľahko stratiť. Chcú vedieť, aké povolanie sa im najviac hodí alebo či majú na to, aby zmenili svoju záľubu na podnikanie. Túžia robiť veci, ktoré by im dávali zmysel, robili radosť a prinášali úžitok spoločnosti. Ak sa naučia počúvať svoj prirodzený talent, dokážu ľahko vyhodnotiť, čo by im išlo dobre a čomu by sa mali vyhýbať.
Ďalším dôvodom, prečo je dobré poznať svoje talenty, je sebadôvera. Ak sa človek začne porovnávať s niektorými úspešnými ľuďmi, môže mať pocit, že on je úplne obyčajný až menejcenný. A pritom je osobnostne rovnako hodnotný ako oni, len zatiaľ svoje talenty dostatočne nepreskúmal a nezačal vedome rozvíjať.
Poznanie našich talentov má tiež veľký vplyv na medziľudské vzťahy. Napríklad v partnerstve si vďaka tomu vieme vhodne prerozdeliť povinnosti alebo stanoviť kedy sa budeme viac spoliehať na seba a kedy na partnera. Nebudeme od ľudí očakávať, že budú rozmýšľať a konať tak, ako my a ani od seba samých, že musíme byť vo všetkom bezchybní.
A naopak, ľudia, ktorí svoj talent nevyužívajú, mávajú pocit, že im v živote niečo chýba, necítia sa naplnení a ak chcú dosahovať dobré výsledky, stojí ich to veľkú dávku energie aj času.
4. Ako môže sám človek objaviť svoj vlastný talent a ako ľudí sprevádzate na tejto ceste Vy?
Veľmi rada hovorím, že talenty sa pred nami neskrývajú, ale ukazujú sa v obyčajných každodenných momentoch. Často ich prehliadame, lebo si všímame všetko navôkol a zabúdame sa počas hektických dní pozerať na vlastné pocity. Ak začneme sledovať v čom sa nám darí, čo nám robí radosť a aké vlastnosti pri tom používame, veľa sa o sebe dozvieme.
Tiež by sme mali zabudnúť na predstavu, že talenty sú spojené len s umeleckými či športovými aktivitami. Naše kvality sa prejavujú aj v tom, ako vychádzame s ľuďmi, v tom, čo nás motivuje a dodáva nám energiu a aj vtedy, keď jednoducho cítime, že sme vo svojej koži.
Počas stretnutí s klientmi prechádzame otázkami a rôznymi cvičeniami, ktoré im pomáhajú dať nejasným myšlienkam formu a ich talenty pomenovať. Keď o sebe premýšľajú sami, často majú problém vidieť svoju unikátnosť a veriť jej. Práve to považujem za dôležité. Keby som im hovorila, že sú kreatívni alebo majú organizačný talent, vôbec by mi nemuseli veriť, lebo ich mozog by o tom nedostal žiadne dôkazy. Preto spolu nazeráme do ich vlastného života, skúmame ich formy správania a zisťujeme, aké talenty v nich zanechali svoje stopy.
5. Predstavme si, že niekto má viacero talentov – talent na písanie, talent na cudzie jazyky, na vyučovanie iných, ale i na hudbu… Ako sa má rozhodnúť, ktorý z týchto talentov má rozvíjať?
Neexistuje jedna správna cesta, ktorá by bola vhodná pre každého. Ale ak cítime, že nás to ťahá na viacero strán, dobré je najprv preskúmať svoje životné hodnoty a zistiť, ako by boli v súlade s cestou, ktorú si chceme zvoliť.
Ďalšia vec je to, že sa vôbec nemusíme limitovať a venovať sa iba jednej vášni. Mnohé talenty sa dajú poprepájať a navzájom dopĺňať. Zvyčajne to tak býva, že ak človek začne niečo robiť, postupne sa mu odkrývajú ďalšie možnosti a vďaka svojim skúsenostiam bude mať v sebe jasnejšie.
6. Čo ak niekto objaví svoj talent, ale zároveň zistí, že jeho súčasná práca s jeho talentom akosi neladí? Je potrebné zmeniť ju? Alebo ako inak sa dá talent podporiť bez toho, že by úplne zmenil svoje profesionálne zameranie?
Táto téma je v súčasnosti pomerne častá. Iné je, ak je človek v práci aj napriek tomu celkom spokojný a iné, ak mu jeho povolanie spôsobuje stres alebo pocit prázdna. Treba vychádzať z toho, ako veľmi si on sám želá zmenu a či je možné upraviť jeho pracovnú náplň, aby sa mohol realizovať s väčším nadšením.
Každý by mal zohľadniť vlastnú životnú situáciu a finančné možnosti, a ak ho hypotéka do nových dobrodružstiev naplno nepustí, môže svoj talent rozvíjať vo voľnom čase. Možno zistí, že ak bude písať básne dve hodiny týždenne, dostatočne ho to uspokojí. Nie všetko musí byť premenené na povolanie. Svoje talenty môžeme vnášať do života aj počas dovoleniek, voľnočasových aktivít či vo vzťahoch s blízkymi.
7. Zuzka, okrem toho, že sa venujete koučovaniu, ste aj mamičkou dvoch detičiek. Určite si aj u nich všímate talenty, ktoré majú. Ako môžu rodičia najlepšie podporiť talenty svojich detí?
Malé deti svoje predpoklady ukazujú dosť výrazne, pretože v bezpečnom prostredí blízkych, ich nebrzdí strach zo zlyhania. Ukazujú to radostnou hrou, ktorej pravidlá si často určujú sami. Ideálne je, ak im rodičia sprostredkujú kontakt s rôznymi druhmi aktivít, aby mali možnosť vyskúšať si ich na vlastnej koži. Ak si všimnú čo dieťa vyhľadáva a čo ho baví, je skvelé ho týmto smerom podporovať, napríklad aj cez krúžky v škole alebo voľnočasové aktivity. Treba mať však na pamäti správnu mieru a príliš na deti netlačiť aby sa ich radostná hra nezmenila na tvrdý hon za najlepšími výsledkami. Tento prístup v nich totiž môže vyvolať nechuť k tomu, čo mali kedysi radi a v prípade nezdarov, negatívne ovplyvniť ich sebavedomie. Treba citlivo vnímať hranicu, aby ich daná aktivita ani nenudila, ale ani nepredstavovala výzvu, na ktorú ešte nedorástli.
8. Tento článok bude publikovaný na blogu o jednoduchom a spokojnom živote 🙂 Čo pre Vás osobne znamená spokojný a jednoduchý život?
Spojenie “spokojný život” so mnou výrazne rezonuje. Dokonca aj na svoju webstránku som si napísala slogan “Žiť spokojne, pracovať zmysluplne, poznať svoju hodnotu”. Je to vízia, ku ktorej sa svojou prácou snažím prispievať.
Vnútorný pokoj, je pre mňa veľmi dôležitý. Ak ma niečo rozčuľuje, tak sa to čo najskôr snažím vyriešiť. Buď to zmením, alebo prehodnotím vlastný postoj. Vďaka tomu sa u mňa pocit pokoja za posledné roky rozšíril aj na situácie, pri ktorých som bola kedysi nahnevaná, sklamaná či napätá. Stálo ma to množstvo výstupov z mojej komfortnej zóny, ale vyplatilo sa. A naďalej v tom pokračujem, lebo táto cesta je nekonečná a celkom dobrodružná 🙂
Spokojný život mám tiež spojený s chápaním toho, kto som aj kto nie som. Prijatie toho, čo ovplyvniť nemôžem a naopak, angažovanie sa v oblastiach, kde to moje “ja” bude mať prínos pre iných aj pre mňa samú.
A jednoduchý život? To sú pre mňa maličkosti, o ktoré sa s radosťou “potkýnam” každý deň. Úsmev mojich detí, ale aj ich rozhádzané hračky na zemi, kávička s manželom, rozhovory s blízkymi, staré rockové pesničky, dobré knihy alebo rôznorodé pekné zošity, do ktorých si zapisujem všetko možné. Je toho veľa a som za to vďačná.
Foto: Gabriela Teplická