Tí, ktorí ma poznajú osobne vedia, že rada plánujem. Som vyslovene plánovací typ! To však nie je všetko, mnohokrát som dokonca preplánovaná. Milujem si zapisovať najdôležitejšie úlohy dňa, aj v práci vždy začnem deň tým, že si spíšem to, čo chcem bezpodmienečne stihnúť. Je to fajn. Pomáha mi to udržiavať si prehľad a ten pocit, keď môžem jednotlivé body vyškrtnúť zo zoznamu ako splnené Proste úplný pocit zadosťučinenia a spokojnosti!
Potiaľto by moje plánovanie možno bolo celkom fajn. Nikoho tým neohrozujem, nikomu neubližujem, na nikoho netlačím. Lenže moje plánovanie tu nekončí. Moje plánovanie ide ďalej! Niekedy sa smejem na tom, aký spontánny je môj manžel v porovnaní so mnou. Kým ja potrebujem už v pondelok vedieť, ako budeme tráviť víkend, on sa rozhoduje v sobotu doobeda. Kým ja si píšem zoznamy, on sa flexibilne spolieha na svoju pamäť. Alebo moje iné spontánne kamarátky. Kým si ja rok dopredu plánujem, čo chcem počas roka vidieť a navštíviť, ony sa bez problémov zbalia na last minute dovolenku do krajiny, o ktorej som ja ani ony netušili, že je vôbec na mape. A takto by som mohla pokračovať a nájsť mnoho podobných príkladov…
Tienistou stránkou môjho plánovania však je, ak veci nejdú podľa MÔJHO plánu. Vo výbornej knihe (Sei es dir wert) od Deborah Rosenkranz som čítala o tom, ako táto gospelová speváčka snívala, že keď dovŕši 18 rokov, vydá sa, bude mať 4 deti a s láskou sa bude o ne starať. Mala jednu výbornú kamarátku, ktorá mala krásny hlas a netúžila viac po ničom inom ako stať sa speváčkou. Viete, ako to dopadlo? Presne naopak! Deborah je gospelová speváčka, je stále single a nemá deti a jej kamarátka je mamičkou štyroch detí. Nikto by si netipol, že to môže dopadnúť takto A napriek tomu to dopadlo dobre!
Keď sa ja obzerám späť, tiež som si svoj život predstavovala inak. Snívala som o tom, že sa zo mňa stane lekárka a keď už nie lekárka, tak aspoň farmaceutka… No stala sa zo mňa učiteľka. Túžila som sa vydávať v mladom veku, moja ideálna predstava bol vek 24 rokov No stalo sa to o takmer 5 rokov neskôr a o svojom manželovi som vo veku 24 rokov ani len nechyrovala. Túžila som sa stať mamou, mať deti a s láskou sa o ne starať. A dnes, takmer 9 rokov po našej svadbe ich stále nemáme… Len Boh vie, či ich ešte budeme mať, ale ja Mu stále dôverujem! Verím a dúfam, aj keď mi je občas do plaču z toho, keď ma zastaví na ulici susedka a pomaly mi vkladá do ruky lístok s číslom na špecialistu… Verím a dúfam, aj keď všetky moje kamošky, ktoré možno o deti nikdy „nestáli“ sú tehotné a verím, hoci môj vek hovorí jasnou rečou.
Nie, nežijem dnes svoj plán A, myslím, že som si svoj život predstavovala trochu inak. Napriek tomu však s pokorou hovorím, ĎAKUJEM! Ďakujem za výborného manžela, ktorého mám a ktorý ma skutočne podporuje vo všetkých mojich snoch. Ďakujem za to, že môžem blogovať a že sú okolo mňa ľudia, ktorí moje blogy čítajú a dokonca sa im páčia. Ďakujem za to, že napriek tomu, že som prirodzene introvertná, vytvorila som spolu s Aničkou Diár pre veriacu ženu, o ktorom som snívala hádam aj tri roky (a ďakujem, že nám píšu ženy, že sa im páči a pomáha im). Viem, že môj plán A, by ma nezaviedol tam, kde som dnes. Mnohokrát ďakujem za to krásne, čo mám, hoci v mojom pláne A som na to ani nepomyslela. Ďakujem!
Neprislúcha mi hodnotiť, čo je lepšie a čo je horšie. S dôverou však hovorím, že prijímam plán B a dôverujem, že je to ten najlepší možný plán pre mňa! Hoci nie je tak úplne môj 😉
PS. Budem rada, ak mi napíšete mail alebo komentár o tom, či žijete svoj plán A, resp. aký odlišný je váš plán A od vašej súčasnej reality 🙂