Dnešný článok bude z úplne iného súdka, ako ste u mňa zvyknutí. Napriek tomu som sa však rozhodla napísať ho, lebo podobne ako mne, aj vám môže priniesť pridanú hodnotu. Ak by to bolo tak, splnil by svoj účel 🙂
Začnem však úplne po poriadku 🙂 Hoci som v predchádzajúcom článku písala o tom, ako sa u mňa počas karantény striedali rôzne fázy jej prežívania, jednu vec som vedela naisto. Chcela som si každý deň čítať. Knihu Everyday millionaire som si kúpila na Amazone a siahla som po nej preto, lebo Chrisa Hogana poznám z jeho Chris Hogan show, ktorú veľmi rada počúvam na Youtube a naozaj ma zaujalo, ako táto kniha vznikla.
Chris Hogan a jeho tím v nej „vyspovedal“ 10.000 amerických milionárov. Zaujímavé na celom tomto projekte bolo to, že nešlo o milionárov, ako sú celebrity, prípadne deti bohatých rodičov či podnikatelia vychytených mien. Práve naopak! Milionári, o ktorých Chris Hogan písal, boli v podstate úplne bežní ľudia, ktorí na prvý pohľad neboli vôbec ničím nápadní. Chris Hogan a jeho tím zozbierali ich príbehy, kládli im rôzne zaujímavé otázky a vďaka dotazníku, ktorý títo ľudia vyplnili, sa vykryštalizovali isté spoločné znaky amerických milionárov.
V prvej časti knihy sa Chris Hogan venuje mýtom o milionároch a postupne ich všetky vyvracia. Jedným z mýtov, ktoré majú ľudia o milionároch je, že sa stali milionármi preto, lebo svoje peniaze zdedili. Pravda je však úplne odlišná. Drvivá väčšina týchto milionárov nikdy nič nezdedila.
Veľa ľudí má o milionároch predstavu, že žijú veľmi okázalým a nápadným životom. Avšak aj tento predpoklad Chris Hogan popiera. Priemerný milionár jazdí v päťročnom ojazdenom aute, ktoré si kúpil v hotovosti. Veľká časť milionárov sa neprezentuje navonok nablýskanými novučičkými autami na lízing.
Väčšina milionárov navštevovala klasické štátne univerzity, 9% milionárov dokonca ani nemalo vysokoškolské vzdelanie. Čo však milionárov spájalo, bola túžba vzdelávať sa, učiť sa a napredovať bez ohľadu na školu, ktorú skončili.
Drvivá väčšina opýtaných milionárov boli klasickí zamestnanci, teda ľudia pracujúci v korporáciách, učitelia, lekári… Len 18% z týchto milionárov má vlastné podnikanie. 96% milionárov tvrdí, že si užívajú svoju prácu a 64% z nich dokonca hovorí, že svoju prácu milujú!
Tajomstvo milionárov nespočíva v tom, že by mali nadpriemerné príjmy (hoci tu som osobne vnímala veľký rozdiel medzi americkými „bežnými pomermi“ a tými našimi). Tajomstvo milionárov je v tom, že minú MENEJ AKO ZAROBIA. 70% milionárov si každý mesiac odkladá viac ako 10% svojho príjmu.
Na to, aby sa človek stal milionárom je podľa knihy kľúčová DISCIPLÍNA, VYTRVALOSŤ A IDEÁLNE AJ SKORÝ ZAČIATOK INVESTOVANIA.
V knihe sa veľmi často spomína, že každodenní americkí milionári dosiahli svoje bohatstvo hlavne tým, že sa veľmi skoro zapojili do 401k alebo IRA, čo sú programy dôchodkového sporenia v USA. Podľa toho, čo som si vygooglila majú veľa výhod a na Slovensku podobný typ dôchodkového sporenia nemáme.
Ak by som mala knihu zhrnúť, tak sa mi páčila, bola podnetná, mnoho informácii ma v nej prekvapilo a viacero vecí som sa naučila. Bola však vyslovene cielená na americký trh, veľmi často sa v nej spomínala myšlienka, že v Amerike sa každý môže stať milionárom. Tým, že u nás sú podmienky výrazne odlišné a napríklad aj tým, že ekvivalenty produktov, ktoré autor odporúča, sa u nás nevyskytujú, som toto považovala trochu za nevýhodu. Určite som si z nej však mnohé zaujímavé informácie odniesla 🙂