Je pondelkové ráno a už v nedeľu večer sme si podľa presných zásad ideálneho plánovania zapísali do diára, čo chceme v pondelok vybaviť. Po zazvonení budíka si otvoríme diár a zrazu na nás vyskočí zoznam úloh.
Neviem, ako plánujete vy, ale ja som mala fázy, že som si bola schopná naplánovať aj 20 vecí, ktoré chcem počas jedného dňa stihnúť. Samozrejme, na konci dňa som skončila frustrovaná a sklamaná z toho, že sa mi to nepodarilo. Myslím, že teraz som našla spôsob, ktorý mi vyhovuje. Na daný deň si plánujem tri úlohy. Sú rôzneho typu, snažím sa, aby sa jedna z nich týkala domácnosti (či už upratanie niektorej konkrétnej skrinky v kuchyni alebo vyčistenie chladničky, pranie či umytie kúpeľne, nákup potravín alebo podobne), druhá aby sa týkala môjho zdravia (napr. cvičenie, ranná prechádzka predtým, ako sa pustím do práce, navarenie zdravého jedla…) a tretia úloha je väčšinou taká, ktorú chcem v ten deň urobiť, ale nemám ju zaškatuľkovanú v žiadnej špeciálnej kategórii. Často je to napríklad ozvať sa niekomu, napísať SMS k narodeninám, ísť do knižnice alebo napísať článok na blog.
Možno sa vám zdá, že je tých úloh, ktoré si dávam, primálo. Avšak ja veľmi dobre viem, prečo to robím 🙂 Zistila som totiž, že veľmi záleží na sľuboch, ktoré si dávame. Ak si poviem, že zajtra budem dve hodiny pracovať na blogu a keď nadíde deň D, ani sa mi nechce zapnúť počítač. Hoci mám dve hodiny na túto činnosť vyčlenené, pomíňam ich napríklad surfovaním na internete. Alebo si poviem, že dnes sa pôjdem poprechádzať von a napokon nejdem, celý deň sedím len doma, mám pocit zlyhania. Ak si poviem, že celý deň nebudem jesť čokoládu a už doobeda mi z nej polovica chýba, som sklamaná sama zo seba. Ako hovorí James Clear, vysielam sama k sebe posolstvo, že som človekom, ktorý nedodržiava sľuby (voči sebe). Ak sa tieto zlyhania na seba nabaľujú, postupne prídem k tomu, že vlastne ani nemá zmysel snažiť sa a zabalím to s tým, že pri ničom aj tak nevydržím a načo by som sa teda mal(a) snažiť. Poznáte to? A tak radšej presedíme hodiny pri televízii, presurfujeme dni pri internete a prejedáme sa rýchlym občerstvením. Čo sa však deje? Pocit zlyhania sa v nás len prehlbuje! A čím hlbšie je naše zlyhanie, tým náročnejšie je dostať sa z neho von.
Čo s tým? Jednou z možností je, neplánovať si náročné úlohy, ale začať postupne, v malom.
Veľmi pekný príklad bol uvedený v knihe Atómové zvyky od Jamesa Cleara. Neplánujme si, že zabehneme ráno 5 km, dokonca si neplánujme ani to, že zabehneme 3 km. Neplánujme si, že zabehneme ráno kilometer. Dajme si za cieľ úplne maličkú vec: Obuť si ráno tenisky! 🙂 Asi sa zhodneme na tom, že toto je niečo, čo skutočne dokážeme dodržať. Ak ich už budeme mať na sebe, bude pre nás zvláštne, rovno si ich vyzuť. A preto sami pôjdeme ďalej! Vyjdeme v nich von a či už spravíme prechádzku okolo paneláku alebo sa prebehneme na školskom ihrisku, je to krok navyše! Dokonca krok s pridanou hodnotou 🙂
Rovnako si nedávajte cieľ cvičiť vo fitnescentre hodinu a pol. Dajte si za cieľ zacvičiť si dve minúty. Dve minúty zvládnete, aj keby čo bolo! Uvidíte však, že po dvoch minútach nebude chcieť prestať. Znova sa vám podarí splniť to, čo ste si zaumienili, dokonca opäť s pridanou hodnotou. A ešte navyše sa začnete postupne vnímať ako človek, ktoré plní sľuby, ktoré si sám sebe dáva. To už je veľká vec! (inšpirácia z knihy Atómové zvyky od Jamesa Cleara)
Druhou možnosťou, ako sa stať človekom, ktorý plní svoje sľuby voči sebe, je neplánovať si priveľa úloh na jeden deň. O tejto téme by som vedela napísať mnoho, mnoho článkov, pretože s tým mám sama bohaté skúsenosti. Ak si na deň naplánujeme dvadsať úloh a devätnásť z nich splníme, je to skvelý úspech. Avšak drvivá väčšina z nás si neľahne do postele s dobrým pocitom, koľko sme toho počas dňa stihli. Skôr si ľahneme vyšťavení a unavení a s pocitom, že sme opäť zlyhali, pretože jedna úloha zostala nesplnená! Toto je pocit, ktorý nás nepoháňa dopredu, skôr naopak. Paralyzuje nás! Ak sme paralyzovaní, nehýbeme sa dopredu, ale v tom lepšom prípade stagnujeme alebo dokonca ustupujeme dozadu.
Ideálny spôsob, ako sa stať človekom, ktorý dodržiava svoje sľuby, je skombinovať obe tieto metódy – plánovať si nenáročné a jednoduché úlohy a zároveň to nepreháňať s počtom úloh na jeden deň. Prajem sebe i vám, aby sme sa stávali ľuďmi, ktorí dodržiavajú svoje sľuby. Tie, čo dajú sebe i tie, čo dajú iným 🙂