Dobre poznáme túto vetu. Asi každý z nás si ju naplno uvedomuje, napriek tomu konáme mnohokrát presne v rozpore s týmto tvrdením. Je to zvláštne. Túžime mať dostatok, aby sme pokryli svoje potreby. Úmerne s narastaním nášho bankového konta na uspokojenie vlastných potrieb, ako je bývanie, jedlo, starostlivosť o rodinu, sem-tam nejaká voľnočasová aktivita však začnú narastať aj naše potreby. Je dôležité, priam až nevyhnutné mať kde bývať a mať čo jesť, dokázať sa postarať o deti…
Často sa však stane, že ak sa nám tieto naše primárne potreby podarí uspokojiť, nastupujú ďalšie – lepšia dovolenka, značkové tenisky, nový mobil, notebook, napriek tomu, že všetko nám ešte slúži. Zrazu máme auto a potrebujeme druhé, veď jedno auto je predsa pre rodinu málo. Zabudli sme na to, ako sme sa tešili, keď sa nám podarilo ušetriť si peniaze aj na toto jedno. Máme byt a chceme dom. Máme dom a chceme väčší dom. Máme veľký dom a chceme dovolenku. Máme dovolenku a túžime po ďalšej. Ako keby sme sa už nedokázali uspokojiť s tým, že vykrývame naše bežné denné potreby, obsah našich potrieb sa začína nadmerne rozširovať a stále akosi veríme tomu, že to patrí k bežnému životnému štandardu.
A tak prijímame nové úlohy v práci, berieme na seba väčšiu zodpovednosť, okrem povinných ôsmich hodín sa práca stane naším druhým (v tom horšom prípade prvým) domovom. Ospravedlňujeme si to tým, že veď chceme predsa zabezpečiť rodinu, dopriať sebe i svojim blízkym dovolenku, veď do Chorvátska nechceme chodiť každý rok.
Nedávno som čítala príbeh o jednom biofarmárovi. Na svojom pozemku pestoval rozličné druhy bioovocia a biozeleniny. Pracoval s láskou a v malom a nesmierne ho napĺňalo to, čo robil. Keďže boli jeho produkty veľmi kvalitné, dostal ponuku od veľkého obchodného reťazca, či by im svoje produkty nezačal dodávať vo veľkom. Samozrejme, za veľmi slušnú odmenu. A viete, ako sa rozhodol? Odmietol. Povedal si, že by musel rozšíriť svoju výrobu, nakúpiť drahé stroje, vybudovať si nové priestory. V konečnom dôsledku by mu to okrem peňazí neprinieslo nič iné len viac starostí. Mal všetko, čo pre život potreboval. Dokázal zo svojej vlastnej záhradky uživiť seba aj svoju rodinu a to mu stačilo. Bol len krok od veľkej finančnej odmeny, ale prišiel nato, že on nepotrebuje viac, ako má. Nuž a v tomto je pre mňa tento človek obrovským vzorom.