Slobodný/slobodná a v pohode?

Áno, mám na mysli všetkých tých, o ktorých si okolie myslí, že už majú „najvyšší čas.“ Najvyšší čas na vydanie sa či na ženbu. Alebo tých, ktorým vadia otázky o tom, prečo s nikým ešte nechodia, prečo sú sami a či sa rozhodli dať prednosť kariére pred založením rodiny. Tento článok adresujem aj tým, ktorí sa po tom, ako po troch rokoch stretnú svoju spolužiačku z gympla ako prvé opýtajú, či už konečne s niekým chodí. Aj netrpezlivým rodičom, ktorí už všemožnými spôsobmi naznačujú, že túžia po vnúčati.

Nie je jednoduché byť single a viem o tom svoje. Aj ja som bola dlho single. Aj ja som ustavične počúvala otázky typu, prečo som ešte stále sama, prečo si niekoho nenájdem. Ako keby „nájsť si niekoho“ znamenalo väčšiu hodnotu jednotlivca. Nie, nesúhlasím s tým. Myslím si, že aj keď je človek single, má byť šťastný. Najprv sám so sebou, prijať sa, mať sa rád, prežívať sám so sebou krásny život. Až keď dokážeme milovať seba, môžeme naše srdce otvoriť pre toho druhého.

Nie je pravda, že naplno začnete žiť, až keď budete mať po svojom boku nejakého partnera či partnerku. Vy môžete začať žiť šťastne a naplno už teraz, práve v tomto okamihu. Dokonca si myslím, že by ste to mali urobiť.

Tešte sa zo života. Stretávajte sa s priateľmi, robte dobré veci a dobré veci sa vám vrátia. Nečakajte v kúte so založenými rukami a nemajte na Valentína depresiu, že ste nedostali pozdrav. Namiesto toho vy napíšte tým, ktorých máte radi. Žite, pracujte, oddychujte, snívajte naplno. Robte veci, po ktorých ste vždy túžili, pretože ako vydaté či ženatí už budete myslieť za dvoch.

Staňte sa hodnými nájdenia. Rozvíjajte sa. Učte sa nové veci, zdokonaľujte sa napríklad vo varení. Váš budúci partner či partnerka to nepochybne ocenia. Staňte sa skvelým hostiteľom či hostiteľkou a pozvite na obed vašich priateľov či rodičov.

Naučte sa hospodáriť s peniazmi, netreba predsa všetky peniaze minúť za oblečenie či kozmetiku. Pomáhajte nezištne druhým. Využívajte čas bez partnera aktívne. Na to je predsa určený.

PS. Pri názve článku som sa inšpirovala rovnomennou knihou od Carolyn McCulleyovej

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *