Martin Prodaj – Napísať knihu je istým spôsobom risk

Martin Prodaj je všestranným človekom. Okrem toho, že je autorom knihy Work life Balance a momentálne pracuje na ďalšej, je aj lektorom, koučom, mentorom, školiteľom. V rozhovore prezradí aj to, že napísať knihu so sebou prináša aj risk, že sníva o štvorhodinovom pracovnom týždni a že v budhistickom kláštore sa naučil skromnosti.

 1. Ste autorom knihy Work life balance. Skúste nám ju predstaviť trochu bližšie.

 Kniha Work Life Balance, ako už samotný názov napovedá, bude o téme, ktorá je v súčasnej dobe veľmi aktuálna. Je to vlastne o vyváženosti medzi pracovným         a osobným životom, respektíve o hľadaní rovnováhy medzi pracovným       a osobným životom. Táto knižka je rozdelená do niekoľkých kapitol, z ktorých  každá zachytáva oblasť, ktorá, pokiaľ je dobre zvládnutá, tak prispieva  k vyváženosti. Je rozdelená do štyroch základných častí. Tá prvá časť má názov Môj svet, je o tom, čo sa týka nás samotných, nášho vnútra, ako pracovať na sebe, pretože v problematike Work Life Balance je práca na sebe samom veľmi dôležitá. Druhá kapitola má názov Môj čas. Je o tom, ako si zadeliť čas, ako zvládať možno nejaké základné zásady time managementu. Tretia časť má názov Moje vnútro. Je opäť trošku o sebareflexii, o sebaanalýze. A posledná časť má názov Moja práca. Je to kapitola, ktorá sa venuje načrtnutiu cesty pre ľudí, ktorí uvažujú nad tým, že súčasný pracovný pomer, alebo súčasné zamestnanie, ktoré majú, nie je úplne pre nich to najvhodnejšie. A možno v hlave majú myšlienku, že by rozbehli nejaké svoje vlastné podnikanie, takže je to skôr o radách, nápadoch, doporučeniach, na čo by sa človek mal zamerať, pokiaľ uvažuje nad tým, že bude pracovať ako podnikateľ, alebo že si založí nejaký vlastný biznis.

2. Bolo vždy Vaším snom napísať knihu? Čo presne Vás viedlo k jej napísaniu?

 Ja vlastne píšem už veľmi, veľmi dlho. Pamätám sa na svoje úplne prvé literárne začiatky, ktoré začali ešte niekde počas štúdia na strednej škole a od tej doby som napísal množstvo, množstvo článkov a zásadná zmena možno prišla vtedy, keď som sa začal zaujímať o internet a o blogovanie. Pretože blogovanie alebo blog, je platforma, ktorá umožňuje aj začínajúcemu, ale aj pokročilému autorovi dávať na papier, alebo v tomto prípade na obrazovku počítača, svoje myšlienky, svoje nápady. Založil som teda blog Time Life Management, kde som začal uverejňovať články, ktoré  súviseli s problematikou Work Life Balance. Ale takto som to ešte upratané nemal a po nejakej dobe sa vlastne stalo, že sa mi nazbieralo celkom dosť materiálu, ktorý nejakým spôsobom pojednával o témach súvisiacich s osobným rozvojom, s prácou na sebe samom. To bola akoby jedna podmienka, ktorá viedla k tomu, že som napísal knižku Work Life Balance. Druhá podmienka bola, že som sa stretol s jednou veľmi milou osôbkou a pravdepodobne čitatelia vašej webovej stránky ju takisto poznajú. Bola to Janette Šimková, life kouč, ktorá mi veľmi výrazným spôsobom pomohla z technickej a administratívnej stránky, čo sa týka korekcií, zháňania grafika, formátu tej knihy a tak ďalej, takže to bola akoby druhá podmienka. No a tieto dve podmienky sa stretli v jednom čase a to viedlo k tomu, že som si povedal, tak teraz je tá správna doba na to, aby som sa do toho pustil a tú knihu napísal.

3. Vedeli ste, do čoho idete, keď ste sa rozhodli napísať knihu alebo to bol  risk?  Nemali ste obavy, ako ľudia prijmú takýto titul?

 Keď sa človek púšťa do niečoho, tak bez ohľadu na to, čo to je, vždy je to tak trošku risk. Rovnako aj pre mňa to bolo riskantné. Hlavne tá fáza, ktorou prechádza akýkoľvek spisovateľ, a to je vlastne vydanie a distribúcia knihy. Jedna vec je, keď máte napísaný nejaký text, to je vaša vnútorná práca spisovateľská, kedy niekde sedíte a píšete dlho do noci. No a tá druhá časť je  o tom, že to vaše dielo potrebujete dostať niekde na verejnosť. A to je vždy risk, pretože neviete posúdiť, akým spôsobom ten titul bude prijatý, či sa bude dobre predávať, alebo vám zostane dlho na sklade. Takže z tohto hľadiska to bolo trošku riskantné a samozrejme tam bola nejaká obava v tom, ako ľudia prijmú takýto titul. Myslím si však, že slovenský čitateľ je otvorený takémuto typu literatúry a preto som nemal nejaké veľké obavy, ako by ľudia takýto titul prijali. Treba povedať, že pokiaľ je človek samostatný autor, ktorý nie je zakrytý nejakým veľkým vydavateľstvom, tak všetko trošku dlhšie trvá, či už je to vydanie knihy, alebo distribúcia, alebo predaj, čiže je potrebné si rozvrhnúť aktivitu, alebo teda energiu na podstatne dlhšiu dobu. To môže byť kľudne rok, dva alebo tri, kedy neustále nejakým spôsobom knihu promujete, upozorňujete na ňu a podobne.

4.Vytvoriť si rovnováhu medzi prácou (kariérou) a osobným životom je túžbou azda každého človeka. Ako sa to darí Vám?

 No, veľká výhoda v mojom prípade je v tom, že som freelancer, to znamená človek, ktorý pracuje len sám na seba a sám pre seba, v čase a priestore, ktorý si sám určím a už touto podmienkou je odstránené množstvo prekážok, ktoré som napríklad ako klasický zamestnanec mal, to znamená, že som musel prísť v určitom čase na určité miesto, pracovať s určitými ľuďmi a nebola nejaká veľká možnosť to zmeniť. To znamená, že keď som napríklad v práci cítil únavu a uvedomoval som si, že teraz by som si zrovna potreboval povedzme na dvadsať, tridsať minút ľahnúť a oddýchnuť si, tak to nebolo možné. Kdežto ako človeku, ktorý pracuje z domu, tak v tom nie je žiaden problém. Cítim sa unavený, ľahnem si na dvadsať, tridsať minút, odpočiniem si a potom pokračujem ďalej. To znamená, že práca z toho domu je v mnohých prípadoch omnoho ústretovejšia k tomu, aby človek mal vyvážený pracovný a osobný život. Vyžaduje to samozrejme zase iné aspekty alebo iné skutočnosti, že človek, ktorý pracuje z domu, tak musí mať určitú mieru sebadisciplíny, pretože keď ste doma, tak máte v hlave myšlienku, že ste doma. Ale pokiaľ pracujete z domu, tak to nie je celkom pravda, pretože po nejakú dobu to miesto, ktoré označujete ako domov, sa stáva vašou pracovňou a toto je veľmi dôležité uvedomiť si, že už to nie je doma, ale ste vlastne akoby v práci. Ale myslím si, že pre človeka, ktorý pracuje z domu, alebo ktorý pracuje na seba, ten manévrovací priestor, v ktorom môže dosahovať rovnováhu medzi  pracovným a osobným, je omnoho, omnoho väčšia, ako u klasického zamestnanca. Napriek všetkým výhodám a nevýhodám, ktoré práca freelancera alebo samostatne podnikajúceho človeka môže mať, tak v tomto si myslím, že je omnoho dopredu pred klasickým zamestnancom.


5. Na svojich blogoch často píšete o tom, že hmotné vlastníctvo nie je to, čo človeku prináša skutočnú radosť. Ktoré hodnoty sú podľa Vás tie, ktoré človeka urobia šťastným?

Na to nie je úplne jednoduchá odpoveď, pretože je to veľmi individuálne. Samozrejme, naša spoločnosť všeobecne, ale aj každý z nás tak nejak vnútorne cíti, že to, že máme veci, že máme majetok, nás skutočne šťastným neurobí. To je klasická známa skutočnosť, známa pravda, už to možno znie akoby klišé, ale napriek tomu je potrebné neustále o tom hovoriť, že jednoducho vlastníctvo hmotných vecí nám šťastie neprinesie. Môže nám priniesť nejaké okamžité krátkodobé uspokojenie, ale nespôsobí to to, čo ja nazývam spokojnosť so životom. Spokojnosť so životom v mojom prípade je dosahovaná cez niekoľko vecí. V prvom rade je to to, že robím niečo, čo ma baví a našťastie to, čo ma baví, tak ma dokáže aj uživiť. Druhá vec je, že v podstate nemám akoby osemhodinový pracovný deň a mojím cieľom je tak, ako znie titul veľmi známej knihy Tima Ferrissa Štvorhodinový pracovný týždeň, tak aj mojím cieľom je mať štvorhodinový pracovný týždeň, kedy moja práca alebo moje podnikanie bude tak zautomatizované a bude vytvorený taký systém, aby som sa tomu mohol venovať čo najmenej. A to takisto môže prispievať k spokojnosti. Ďalej pokojná vyrovnanosť, spokojnosť so životom, letmý úsmev na tvári, ktorý máte vtedy, keď veci idú ako majú, keď je napríklad pekný deň, pekné počasie. Jasné, že sú tu aj iné veci, ktoré vám prinášajú radosť, ako je spokojná rodina, spokojný partner, spokojné dieťa, keď máte rodinu. Takisto je veľmi dôležité, keď ste v dobrej fyzickej kondícii, to znamená, že máte vybalancovaný zdravotný stav, že je vám dobre, máte energiu na veci, ktoré vás bavia. Takže je toho viacej a u každého je to trošku iné, čo môže spôsobiť, že človek je šťastný. Možno takou základnou hodnotou, keď sa pýtate na hodnoty, je schopnosť možno tolerancie alebo schopnosť prijať veci tak, ako sú, mať určitú mieru nadhľadu alebo odstupu nad vecami, ktoré sa okolo nás dejú. Skrátka a dobre, možno nebrať sa veľmi vážne v tom úplne najširšom možnom kontexte, v akom je možné nad tým uvažovať. Nebrať sa veľmi vážne, byť nad vecou, mať nadhľad, to je podľa mňa to, čo môže urobiť človeka šťastným.

 6. Čo naopak považujete Vy osobne za najväčšieho nepriateľa šťastného života a prečo?

 Myslím si, že nepriateľom šťastného života jednoznačne je náhlenie sa, chaos, zmätok, keď sa ponáhľade, keď nemáte čas sa zastaviť. Ja to niekedy prirovnávam k situácii bežca, ktorý dobehne do cieľa, prebehne cieľovou páskou a namiesto toho, aby sa zastavil, tak beží ďalej, ďalej, do ďalšieho závodu, pretrhne ďalšiu pásku a takto to opakuje, chudák, a už ani nevie, v akom vlastne závode beží, prečo vlastne beží, že by si mal vyzdvihnúť nejakú cenu, to všetko je niekde úplne preč. A preto si myslím, že  náhlenie, chaos, neschopnosť zastaviť sa, tak to je niečo, čo nám veľmi uberá z energie. Okrem iného, ďalšie veci, ktoré mi napadajú, že trávime veľmi veľa času tým, že sa staráme o veci, to znamená nakupujeme, zháňame, zadlžujeme sa kvôli tomu a to takisto sú prvky, ktoré neprispievajú k šťastnému životu.

7. Okrem písania sa venujete aj mnohým iným aktivitám. Ktoré sú to?

 Áno, predovšetkým som lektor, školiteľ, kouč, mentor. To znamená, že robím a organizujem rozličné typy tréningov zameraných na profesný alebo osobný rozvoj, či už sú to komunikačné alebo obchodnícke zručnosti, manažérske zručnosti, koučing napríklad individuálny alebo skupinový, prezentačné zručnosti, takže akoby celé spektrum vzdelávacích aktivít. Mám vlastnú vzdelávaciu spoločnosť, ktorá organizuje tieto aktivity, to znamená, že ponúkame kurzy aj pre verejnosť, aj pre firmy, takže to je ďalšia vec. Okrem písania ale pracujem aj s inými médiami, a to je audio a video. Možno niektorí poslucháči alebo čitatelia mali možnosť vidieť niektoré z mojich videorecenzií knižných na mojom Youtube Channeli, takže to je takisto aktivita, ktorej sa venujem, práca s videom, či už sú to recenzie už spomenuté, alebo rozličné krátke reportáže na témy, ktoré opäť súvisia či už s nejakou osobnostnou oblasťou, alebo s profesnou oblasťou.


8. Mnohé z vašich aktivít sú cielené na podnikateľov a firmy. Prečo ste sa vydali práve týmto smerom?

Pre mňa je zákazník ako zákazník, či už je to individuálny klient, ktorý prichádza s nejakou požiadavkou, buď je to nejaký koučing alebo mentoring alebo tréning prezentačných zručností, alebo je to firma, ktorá chce vyškoliť svojich ľudí a povedzme si úprimne, je skvelé a je krásne, keď máte nejakú zručnosť, keď robíte niečo, čo vás baví a prináša vám to potešenie, ale smutné je, keď nedokážete za túto svoju činnosť, zručnosť, získať nejaké ocenenie v podobe finančného ohodnotenia. Pokiaľ to samozrejme robíte ako živobytie. Keď to robíte len pre samotnú činnosť ako pre radosť, tak to je iná vec, ale hovorím skôr o situácii, kedy povedzme prevádzkujete nejakú webovú stránku alebo nejaký blog alebo e-shop alebo proste niečo, tak to asi nerobíte preto, len preto, že vás to baví. To, že vás to baví, je veľmi dôležité, ale očakávate za to aj nejakú satisfakciu v podobe financií. A keď napríklad porovnám ako zákazníka firmu a zákazníka jednotlivca, tak jednoducho v tej firme alebo u toho podnikateľa tých finančných prostriedkov na realizáciu nejakej vzdelávacej aktivity je viacej a pre tú firmu je to dôležité. Nie, že by to nebolo dôležité aj pre jednotlivca, pre toho samostatného zákazníka, ale na Slovensku je to tak, že investícia do vzdelávania je možno niekde až na úplne poslednom mieste. Máme to postavené tak, že dávame do popredia jazykové vzdelávanie, ale okrem  jazyka sú tu aj iné veci, iné oblasti, ktoré je potrebné rozvíjať. Ako ste vo firme a komunikujete s kolegami? No možno vaše komunikačné zručnosti potrebujú zlepšiť. Prezentujete, robíte prezentácie? Tak možno toto potrebujete vylepšiť. Na kurzoch zisťujeme, že ľudia nevedia komunikovať. To, že sa naučili komunikovať v materskej škôlke, to jednoducho nestačí. A toto je napríklad miesto, kde by sa ľudia mohli rozvíjať. Ale nanešťastie nedávajú tomu prioritu, odsúvajú to niekde na posledné miesto a potom to bohužiaľ aj tak vyzerá. Takou snímkou môže byť to, že ak vzhliadnete akýkoľvek seriál, nejaký sitcom, tak päťdesiat percent deja je postavených na nejakých komunikačných nedorozumeniach, na tom, že ľudia nedokážu spolu komunikovať. Takže to je akoby na margo vzdelávania.

9. Nie je žiadnym tajomstvom, že ste nejaký čas prežili v budhistickom kláštore. Čo najcennejšie Vám to prinieslo?

 Áno, pobyt v budhistickom kláštore je témou, o ktorej veľmi rád hovorím a už o nej hovorím tak dlho, že si vravím, asi by bolo dobré napísať o tom nejakú knihu, aby sa tie informácie dostali k väčšiemu počtu ľudí. Čo najcennejšie? Asi predovšetkým to, že  to človeka naučí skromnosti, schopnosti žiť vo veľmi prostých a jednoduchých podmienkach. Naučí ho to odstupu, nadhľadu, naučí ho to nebrať veci veľmi vážne, naučí ho to samozrejme sebapoznaniu, sebaovládaniu, vylepší mu to vzťahy s ľuďmi, vylepší mu to jeho vzťahy s vecami, že človek po intenzívnom pobyte v kláštore akoby tak neulpieva na veciach, ktoré sú materiálne, ktoré okolo neho sú, ktoré ho obklopujú. Dokáže sa ich vzdať, dokáže ich akoby púšťať. To je veľmi, veľmi dôležitá zručnosť, ktorú práve človek získava v meditácii. Čo ešte mi priniesol pobyt v kláštore? Poznanie inej kultúry samozrejme, poznanie iného typu životného štýlu a samozrejme predovšetkým poznanie toho, že je tu niečo viac, niečo, čo nás presahuje, respektíve poznanie metódy alebo nástroja, ktorý vás môže priviesť k nejakému duchovnému alebo spirituálnemu cieľu.

10. Čo si najväčšmi želáte pre seba samého a aj pre celé ľudstvo?

Ľudstvo je pre mňa veľmi taký abstraktný pojem, takže ja to skúsim skôr zúžiť možno pre to moje blízke okolie, pre ľudí, s ktorými sa stretávam, pre rodinu, priateľov a známych a dá sa z toho potom nejakým spôsobom aproximovať k tomu celému ľudstvu. Takže čo? Spokojnosť, vyrovnanosť, harmóniu, dobrý zdravotný, dobrý psychický stav, prácu, ktorá vás baví a schopnosť nebrať sa tak vážne. To by bolo asi všetko.

PS. Za cennú pomoc, prepis nahrávky veľmi pekne ďakujeme www.prepisovanie.sk

5 Comments

Add Yours
  1. 2
    KOmentár k článku

    Pekný článok, Martin! Ľuďom často chýba odpoveď na otázku: prečo to robím? O to horšie potom je to, keď sa v tom cieli obzrú, tak ich vôbec neteší to, kam sa dostali. Čím skôr na to človek príde, čo je skutočne pre neho hodnotné, o to skôr túto hodnotu začne aj nachádzať… Držím palce aj ďalej! Martin Mišík

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *