Snívať môžeme o čomkoľvek. Či už o napísaní knihy, vybudovaní firmy, o speváckej kariére či o krásnej a zdravej rodine. Je dôležité a správne mať sny. Rovnako ako si však stanovíme náš veľký sen, naše životné poslanie, je potrebné rozložiť si ho na drobné, čiastočné ciele a tvrdo pracovať.
Jeden malý chlapec mal raz veľkú túžbu pomáhať druhým a starať sa o chorých. Rozhodol sa, že sa stane lekárom. Mal ešte len sedem rokov a tak prvé, čo urobil, bolo, že sa so svojím snom zdôveril rodičom. Tí sa na neho len pozreli a pomysleli na to, že nikto z rodiny nemá vysokoškolské vzdelanie a v prvom momente netušili, čo by svojmu synovi poradili. Ako prvý sa vynašiel otec a povedal synovi, že prvý krok, ktorý môže urobiť, je ten, že v škole bude pozorne počúvať pani učiteľku. A každý deň, keď sa vráti domov zo školy porozpráva otcovi, čo nové sa v škole dozvedel. Chlapcovi sa tento „rituál“ zapáčil a vzorne ho dodržiaval. Popri synovi sa mnoho nových vecí naučil aj samotný otec. Po čase chlapcovi odporučil, aby robil tzv. „krok navyše.“ Aby sa pýtal, keď ho niečo zaujíma, keď niečomu nerozumie a aby si aj sám doma pomocou encyklopédií a múdrych kníh rozširoval svoje obzory. Aj toto chlapec vzorne dodržiaval. Tvoril si malé čiastkové ciele a tešil sa z nich. Potom, keď bol chlapec starší, otec ho zoznámil s lekárom z dediny. Napriek vekovému rozdielu si s chlapcom začali rozumieť. Lekár mu vysvetľoval mnoho vecí, naučil ho to, čo sa z kníh vyčítať nedalo. Po skončení gymnázia sa chlapec bez problémov dostal na medicínu a pomocou štipendia, ktoré získal, školu vyštudoval a dnes robí to, čo mu robí radosť a o čom odjakživa sníval.
Je jedno, aký máte sen vy. Dôležité je, aby ste si aj vy zostavili svoj „plán“ menších snov, ktoré vás k vytúženému výsledku dovedú. Potom sa ho snažte dodržiavať a nezabudnite na „krok navyše,“ teda štúdium, tréning, prípravu, čítanie, zbieranie informácií. Oslovte ľudí zo svojho okolia, či iných, ktorým sa podarilo to, o čom vy snívate. Čudovali by ste sa, ako veľmi vám môžu pomôcť.