Lenka Holotňáková je pôrodná dula. Povolanie, ktoré je na Slovensku stále pomerne neznáme. Ak ani vy neviete, čo presne sa pod týmto zaujímavým povolaním skrýva, v nasledujúcom rozhovore sa o dulách dozviete oveľa viac.
1. Čo presne je úlohou duly a ako ste sa k tejto práci dostali?
Dula je špeciálne vyškolená žena, ktorá nastávajúcej matke poskytuje nielen nepretržitú fyzickú a citovú oporu počas pôrodu, ale podporuje ju a podáva jej informácie i počas tehotenstva a šestonedelia. Po narodení dieťatka môže dula poradiť s dojčením, so starostlivosťou o bábätko, rieši akútne problémy, ktoré sa vyskytli po pôrode.
K tejto práci som sa dostala akoby náhodou. Osobné skúsenosti pri prvom pôrode (dcéra sa narodila predčasne) ma viedli k dulám akoby prirodzene. Hľadala som odpovede na otázky, na ktoré mi v tej dobe nikto nevedel odpovedať. Odpovede som našla až počas štúdia u dúl. Vtedy som ani netušila, že túto prácu budem robiť naozaj, skôr som len potrebovala zaceliť prázdne miesto, ktoré zostalo po nevydarenom pôrode.
2. Vyhľadávajú dnes tehotné ženy alebo ženy po pôrode duly? Majú konkrétnu predstavu, v čom im dula môže pomôcť?
V dnešnej dobe, keď sa z pôrodníctva vytratil humanizmus, empatia, keď sú pôrodné asistentky zbavené právomoci odrodiť dieťa (už len lekárovi zostala táto výsada), nastupujú na scénu duly, aby svojou empatiou uľahčili mamičke chvíle strávené v nemocnici, znižujú stres, ktorý brzdí plynulý priebeh pôrodu. Mám pocit, že záujem o služby duly sa neustále zvyšuje a bude sa zvyšovať kým sa nepoľudští celkový prístup k budúcim matkám. Niekto môže mať predstavu, že dulu vyhľadávajú len prvorodičky, ale nie je to tak. Často ide o mamičky, ktoré už majú dieťa, ale tentoraz chcú pôrod podľa svojich predstáv a hľadajú niekoho, kto ich počúva nielen ušami, ale aj srdcom. Často mamičky vedia presne čo chcú, niekedy sa potrebujú len poradiť, dula im nikdy nepodsúva svoje predstavy, skôr sa jedná o podporu sebakompetencie mamičiek.
3. Asi nie je možné vykonávať túto prácu bez osobného zainteresovania. Vznikajú medzi Vami a ženami, ktoré vás požiadajú o pomoc aj osobné priateľstvá?
Počas prvého stretnutia si musia dula a mamička „padnúť do oka“. Ak tam nevznikne táto chémia, ťažko potom vznikne spolupráca. Osobne netuším podľa akého kritéria si ma mamičky vybrali. Mám pocit, že to bolo skôr intuitívne. Pre mňa je prvoradá dôvera, mamička musí vedieť, že v čase pôrodu som tam len pre ňu, vnímam ju, často aj bez slov vieme, čo mi chce povedať. Dlhšie puto, sa však nevytvorí vždy, každá mamina zapadne časom do svojich koľají, práce, ale aj po rokoch mám prehľad, ktoré dieťa má kedy narodeniny, lebo mi pravidelne posielajú fotky a vianočné pozdravy. Niekedy sa ozve mamička po roku a potrebuje riešiť nejaký aktuálny problém s dieťatkom. Sú však mamičky, ktoré mi prirastú k srdcu, máme spoločné zájumy, informujeme sa o workshopoch, poznáme svoje rodiny.
4. Ako sa žena môže stať dulou? Čo je k tomu potrebné?
Žena, ktorá sa chce stať dulou musí prejsť vstupným pohovorom a psychologickými testami. Štúdium trvá približne rok, na konci treba odovzdať písomnú prácu a mať už aj prax so sprevádzaním pri pôrode. Ide však o celoživotné štúdium, samovzdelávanie. Veľa dúl sa na niečo špecializuje (laktačné poradenstvo, životospráva, šatkovanie). Myslím, že ak ste pri zrode života, máte v sebe určitú zodpovednosť ku všetkému živému okolo seba a určitú pokoru pred prirodzeným kolobehom života (aj pred smrťou). Duly sa učia veľmi veľa informácii o pôrode, jeho priebehu, o dopadoch niektorých zákrokov na život ženy a bábätka, ale paradoxom je, že dula do pôrodu čo najmenej zasahuje. Nie je to jej pôrod, môže mať úplne inú predstavu o ideálnom pôrode ako má budúca mamička, avšak akceptuje akékoľvek rozhodnutie mamičky.
5. Ako reagujú lekári na prítomnosť duly pri pôrode? Sú zvyknutí alebo to stále považujú za novinku?
Prítomnosť duly pri pôrode už nie je na Slovensku výnimkou. Ide skôr o strach, že nevedia čo je podstatou našej práce. Duly nie sú policajti, čo upozorňujú na chyby, dula nezasahuje do priebehu pôrodu. Poznám doktorov, ktorí sú za prítomnosť duly pri pôrode vďační, i keď ich ešte nie je veľa. Myslím, že časom to bude lepšie. Najlepšie by paradoxne bolo, keby duly vôbec nemuseli byť pri pôrode, keby sa zmenila celá štruktúra nemocnice a ženy by vošli na pôrodnú sálu bez strachu a boli by vypočuté ich želania.
6. Koľko dúl pôsobí na Slovensku? Môže žena osloviť ktorúkoľvek dulu, alebo je potrebné sa rozhodnúť na základe toho, ktorá dula je pri mne najbližšie?
Na Slovensku pôsobí približne 80 dúl, duly sú často spoluorganizátormi rôznych projektov, robia osvetu, pozývajú rôzne kapacity zo zahraničia a zapájajú sa do diskusií v televízii a v rozhlase.
Mamičky si vyberajú dulu, ktorá im je najbližšie, preto aj na stránke duly.sk, sú duly zoradené podľa krajov. Niekedy vznikne aj spolupráca s mamičkou, ktorá býva ďalej, ale to je už na konkrétnej dule a jej možnostiach cestovania.
7. Čo Vás na tejto práci najviac napĺňa? Prečo ju robíte rada?
Profesia duly patrí medzi pomáhajúce profesie a k tomu mám ako liečebný pedagóg blízko. Človek to nemôže robiť pre peniaze, musí ho to baviť. Nejde o žiadnu masovku, pretože dva týždne pred a dva týždne po termíne pôrodu má môj čas v rukách len jedna mamička. Ja mám rada ten pohľad na spokojnú maminu, ktorá drží v rukách svoje dieťatko, je šťastná a je na seba hrdá. Uvedomujem si, že som pri vzniku rodiny, keď sa partnerstvo premieňa na rodičovstvo. Okamih, keď sa narodí dieťa, sa ťažko opisuje slovami, pre mňa to vždy zostane zázrakom. Mám rada aj stretnutia s tehotnými, prednášky, pri ktorých sa spoločne zasmejeme alebo aj poplačeme, tá ženská energia je veľmi tvorivá, prináša veľa dobrého. Kedysi sa ženy viac stretávali ako teraz, v spoločenstvách si predávali skúsenosti, staršie radili mladším. Teraz je len internet, ktorý môže budúce mamičky mnohokrát zneistiť.
8. Ako je to s dulami v zahraničí? Je tam prítomnosť duly pri pôrodoch považovaná za samozrejmosť alebo je to skôr akási výnimka?
V mnohých krajinách je dula rovnocenným partnerom a úplne akceptovaným členom tímu s doktorom a pôrodnou asistentkou. V zahraničí však sprevádzanie duly zvykne hradiť štát, resp. poisťovne, na Slovensku si mamičky musia zaplatiť dulu zo svojho.
9. Pôrod je zrejme silný emotívny zážitok pre samotnú mamičku aj pre všetkých zúčastnených. Čo radíte najčastejšie tým mamičkám, ktoré majú z pôrodu strach?
Otázkou je, z čoho presne majú strach a ten dôvod je veľmi individuálny. Často sa neboja bolesti (na to je veľa prirodzených techník a prostriedkov), ale majú úzkosť z toho, ako sa k nim bude personál správať, či budú vypočuté ich želania, chcú mať bábätko pri sebe, nechcú, aby im ho odniesli, atď. Všetko sa dá predom vykonzultovať, dohodnúť sa. Často berieme lekárov ako neprirodzenú autoritu, ale ak lekár vidí, že mamička má záujem mať pri sebe dieťa, nebude jej ho brať z rúk. Mamičky musia pochopiť, že ony rodia dieťa, nie lekár. Je to o podpore sebakompetencie budúcich rodičov. Strach a stres je spúšťačom adrenalínu, ktorý je pri pôrode neželaný. Je dôležité si ešte pred pôrodom ujasniť príčinu strachu a ak ju nájdem, tak na jej odstránení pracovať, či už sám alebo s niekým.
10. Ako relaxujete, keď máte voľný čas?
Momentálne som na materskej dovolenke, tak toho času pri dvoch deťoch veľa nezostáva. Záleží od obdobia, cez zimu veľa čítam, kniha je pre mňa úžasný relax. Nedávno sme sa presťahovali na vidiek, tak je pre mňa ako rodené mestské dieťa všetko nové, učím sa eko-záhradničiť, oprášila som bicykel alebo si len tak na terase vychutnávam šálku dobrého čaju. Kedysi som sa venovala tancu, ale momentálne som túto záľubu odstavila na vedľajšiu koľaj a čakám na vhodný čas, kedy sa k nej znova vrátim.