Zdá sa nám to, alebo je to skutočne tak? Má náš sused, priateľ, známy naozaj krajší dom, naozaj lepšie auto a môže si dovoliť luxusnejšie oblečenie a netradičné dovolenky? Aj vám sa niekedy zdá, že trávu, plot, dvere, deti, rodinu, poriadok alebo čokoľvek iné má lepšie ten druhý ako vy sami? A keď sa takto porovnávate, iste máte pocit, že sa vám toho ušlo menej ako jemu, že on je viac obdarovaný, má lepšiu prácu, viac šťastia, bohatších rodičov alebo si v duchu kladiete otázku, prečo sa nemáte rovnako dobre ako on.
Ak chceš byť šťastný, nekopíruj životný štandard ostatných, nájdi si svoj vlastný. Dnes sa nám v médiách prekladá akýsi umelo vytvorený životný štandard, ktorého súčasťou je značkové oblečenie, adrenalínové dovolenky alebo skvelé auto. Kto závidí druhému dom, byt, auto alebo čokoľvek iné, sám má nízke sebavedomie, lebo svoju hodnotu spája s tým, čo vlastní, čím jazdí a čo si oblieka.
Pravé bohatstvo nie je v cenných papieroch ani vo vysokých číslach na našich účtoch. Pravé bohatstvo spočíva v tom, vedieť sa tešiť z toho, čo máme. A ďakovať. Ďakovať za zdravie, príbytok, dar života, za prácu, ak ju máme, za rodinu a priateľov… Vďačný človek je spokojný, vyrovnaný a rád tomu, čo má. Je príjemné tráviť s ním čas, lebo sa neporovnáva, nesťažuje.
Naopak závistlivý, nevďačný človek nie je spokojný. Neváži si svoj plat, zdá sa mu prinízky, neváži si svoj príbytok, zdá sa mu primalý, neteší sa z výletu, ktorý absolvoval, zdá sa mu primálo exotický. Závistlivý človek sa porovnáva. V celkom meradle vždy vyjde ako ten znevýhodnený. Kto je závistlivý, nemá kontakt so sebou samým. Vidí len to, čo mu chýba, čo nemá.
Buďme vďační, tešme sa z toho, čo máme a doprajme aj iným. Neporovnávajme sa slepo s ostatnými, veď nemôžeme súdiť druhého, kým si neobujeme jeho topánky. Za luxusnou pozlátkou sa môže skrývať aj tvrdá drina, odriekanie alebo čokoľvek iné, čo z našej perspektívy nevidno. A napokon, nepoznám človeka, ktorého by spravilo šťastným hmotné bohatstvo.