V poslednej dobe sa pomerne intenzívne zamýšľam nad tým, aký by bol svet úžasný a krásny, keby ľudia robili to, čo milujú. Keby v bežnom každodennom živote žili a napĺňali svoju túžbu, svoj sen. Je radosť stretnúť sa s takým človekom, ktorý miluje to, čo robí a jeho práca ho navyše napĺňa. Je úžasné vidieť iskričky v očiach dospelákov a počuť od nich, že sa tešia do práce. Je povzbudzujúce počuť, že práca môže aj posúvať dopredu. Dá sa to.
Túžby vo svojom srdci máme každý. Niekto o nich dobre vie, rozvíja ich, prehlbuje. Iný ich zahladí pod povrch a z jeho života sa stane prežívanie. Chodí do práce nespokojný a verí, že to tak jednoducho musí byť. Je ustavične v akomsi kolotoči a zdá sa mu, že nie je možné vystúpiť.
Je nebezpečné zmietnuť svoje sny a túžby pod koberec. Odmenou bude stres, nespokojnosť, smútok. Túžby po dobrodružstve sa akosi zvláštne pretavili do adrenalínových športov alebo do nakupovania vecí, ktoré majú priniesť radosť. V túžbe po dobrodružstve sa začali vo veľkom predávať terénne autá, hoci do skutočného terénu sa ich dostane menej ako 5%.
Mnoho ľudí akoby prestalo túžiť. Nevedia, čo si majú priať, o čom majú snívať a ani sa nad tým nechcú zamýšľať. Zbytočne ich to zaťažuje a majú pocit, že aj tak venujú svoj čas len budovaniu vzdušných zámkov.
A predsa si myslím, že by sme mali túžiť, aj snívať a aj premýšľať o svojom živote. Inak sa nám môže ľahko stať, že na sklonku života budeme mať pocit, ako keby sme ani poriadne nežili. Ak má človek, sen, túžbu, ktorá ho poháňa vpred, má hnací motor, ktorý mu dá silu vstať ráno z postele a je jedno, či je adolescent alebo dôchodca. Ak má túžbu, ktorú nasleduje, pozná sám seba a počúva svoj vnútorný hlas. V neposlednom rade mu táto túžba dodáva chuť žiť a vlieva mu radosť. A to je to, čo vidia aj ostatní. Tak túžme a prežiarme tým svet!