Trošku provokačný názov, však? Aj ja si myslím. A priznám sa, že keď som si tento výrok prečítala po prvý krát, vôbec mi nešiel do hlavy. Čo už má len disciplína spoločné s radosťou? Automaticky som odpovedala, že nič. Veď práve disciplína nám uberá radosť zo života, upriamuje nás na veci, ktoré nie sú príjemné, ktoré sa nám nepáčia, ktoré vieme, že by sme mali robiť, ale vôbec na ne nemáme chuť.
Disciplína je schopnosť radovať sa zo života. Niečo pravdy na tom predsa len bude. Napríklad sme na oslave. Máme chuť na koláč. Dáme si ho a chutí nám. Máme chuť aj na druhý kus. Rovnako ho zjeme. Takto to urobíme aj s tretím koláčom. Dá sa tu hovoriť o disciplíne? Sotva.
Neodolala som, ale brala som a jedla som bez rozmýšľania to, na čo som práve mala chuť. Dá sa tu však hovoriť o radosti? Ťažko. Zjedla som to, čo mi prišlo pod ruku, ale neteším sa z toho, lebo som sa neovládla. Teraz nabehli výčitky svedomia, zlý pocit, pocit plného žalúdka… Ach, keby som len zjedla jeden koláč.
Ozaj, keby som zjedla jeden koláč, mohla som si ho naplno vychutnať, mohla som mať z neho skutočnú radosť a mohla som mať dobrý pocit zo seba.
Sú dni, ktoré premárnime. Kedy robíme to, čo sa nám chce, ale nie to, čo by sme mali. Sú to však naplnené dni? Nie sú to skôr dni bez disciplíny, kedy v konečnom dôsledku aj tak zhodnotíme, že by bolo lepšie, keby som spravila niečo zmysluplné?
Ak dáme prednosť disciplíne, budeme mať viac dôvodov na radosť zo života.
photo credit: Marco Crupi Visual Artist via photopin cc